LÁTKY/MLÁKY. Obec Látky sa má čím pochváliť. Pri príležitosti 11. ročníka Stretnutia rodákov v Mlákach prišiel starosta Ľubomír Bahleda s novinkou. Je autorom publikácie, ktorá mapuje sakrálne stavby nielen v samotnej obci, ale aj v osadách k nej patriacim. Štyridsaťosemstranové knižné dielo slávnostne pokrstili na atraktívnom podujatí, ktoré už dávno presiahlo miestny charakter. Cestu naň si nachádzajú milovníci folklóru a hôr z celého Slovenska. Nás zaujímal zrod a realizácia zaujímavého nápadu vydať publikáciu s názvom Sakrálne stavby v obci Látky. Preto sme položili pár otázok jej autorovi Ľubomírovi Bahledovi.
Prečo ste sa zamerali práve na sakrálne stavby?
– Nápad s publikáciou priamo súvisí s jedinečným veľdielom, ktoré už čaká na svoju cestu do tlačiarní. Približne pred 12 rokmi sme s občianskym združením Bašta, ktoré má sídlo vo Zvolene, začali pripravovať encyklopédiu o sakrálnych stavbách. Je to súhrnné dielo o stavbách tohto typu, podotýkam rôznych kultúr, na Slovensku. Zmapovali sme ich až 12-tisíc. Teraz čakáme na rozhodnutie rezortu kultúry, či nám prispeje na jeho vydanie. No a práve príprava tejto encyklopédie ma inšpirovala zamerať sa na sakrálne stavby v Látkach a ich satelitoch.
Ako dlho sa rodila publikácia?
– Myšlienku som začal realizovať približne pred tromi mesiacmi. Touto cestou sa chcem poďakovať všetkým, ktorí mi fandili a tohtoročné mimoriadne teplé leto netrávili na kúpaliskách, ale pomáhali mi pri jej príprave.
Ste rodákom z Nového Sveta. V tejto osade žijete dodnes. Našli ste aj tu inšpiratívne podnety?
– Samozrejme. Bolo ich neúrekom. Zo svojho detstva si živo spomínam na debaty našich otcov a starých otcov. V osade chceli postaviť kaplnku. Vtedajší režim však takýmto aktivitám nebol naklonený. Pamätám si, ako starký zdvihol varovne prst a povedal otcovi: Kaplnku nemôžeme stavať, lebo nás pozatvárajú! Dnes je politika iná. Stavby tohto typu sú pýchou mnohých obcí a miest. Preto som sa rozhodol, že odkaz našich predkov naplním.
Znamená to, že Nový Svet bude mať svoju kaplnku?
– Presne tak. Projektová dokumentácia je už vypracovaná, základy sú hotové. Okrem toho je tu jedno miesto, kde sa v minulosti chovali býky. Miestni ho volajú Bujačiareň. Kedysi tu stála zvonica. Zachovalo sa z nej len torzo. Aj v tomto prípade je už projekt vypracovaný. Výťažok z publikácie, ktorej je momentálne vytlačených 500 kusov, chcem použiť práve na tieto práce.
Pri príprave publikácie ste zrejme čerpali z rôznych prameňov...
– Veľa podkladov som mal z Matice slovenskej. Ďalšími zdrojmi informácií boli kroniky a samozrejme aj rozprávania rodákov, ktoré sa dali overiť.
Mohli by ste urobiť stručný prierez touto publikáciou?
– Je to cesta počnúc Táňovom, cez Čechánky, jednu aj druhú časť Nového Sveta, hraničné pásmo s Detvianskou Hutou, takzvané Malé Látky, Látky, až do Podbykova, Polianok, Sekciu, Grapu a Mlák. Zahŕňa aj plány výstavby spomínanej kaplnky a rozsiahlu rekonštrukciu zvoničky. Nedá mi nespomenúť úžasný materiál, týkajúci sa stavby kaplnky v Mlákach, ktorá bola ukončená v roku 1936. Je to akýsi peňažný denník s presnou evidenciou príspevkov ľudí na túto stavbu. Dokonca sú v ňom aj také údaje, ktorá gazdiná z koľkých vajec pripravila pre robotníkov praženicu, ktorý gazda dal koľko dreva, ako sa nakladalo s vybratými finančnými príspevkami. Napríklad na oltár sa vynaložilo 2947 korún slovenských. Je to zaujímavé čítanie, ktoré svedčí o tom, ako sa v zlej dobe, keď sa žilo v skromnosti a pokore, dokázali ľudia zomknúť a z toho mála, čo mali, sa poskladali na dielo, ktoré má aj po rokoch obrovský význam. Podotýkam, že história Látok je uverejnená aj v anglickom a ruskom jazyku.
Ľubomír Bahleda, starosta Látok a autor publikácie.
Pozrite si foto zo Stretnutia rodákov v Mlákach. Spievalo sa, tancovalo, jedlo, pilo hodovalo.
Pozrite si fotogalériu >>
Poznáme vás ako tvorivého človeka sršiaceho nápadmi. Môžeme sa tešiť na ďalšiu novinku?
– Určite. Pri príprave publikácie sa mi do rúk dostalo množstvo materiálu, ktoré je hodnoverným podkladom na spracovanie monografie obce Látky. Dá sa povedať, že sú kompletné a 40 percent monografie je už hotových. Takže budem rád, ak o rok pokrstíme na Stretnutí rodákov v Mlákach ďalšie knižné dielo. Chcem, aby aj nasledujúce generácie vedeli, ako žili naši predkovia a aby napĺňali ich odkazy.
Ľubomír Bahleda srdečne zdravil návštevníkov 11. ročníka Stretnutia rodákov v Mlákach. Opäť to bola vydarená akcia.
