ZBOJSKÁ. Ich svadba bola netradičná. O mieste uprostred hôr, na ktorom vyrástol prírodný oltár, sa dozvedeli čírou náhodou. Najprv premýšľali o talianskych Benátkach, neskôr chceli svoj manželský sľub spečatiť na hrade alebo zámku. Václav a Markéta Burdovci z Valašského Meziřičí sa napokon rozhodli pre salaš Zbojská neďaleko Tisovca.
Na začiatku bola náhoda
Mladomanželia z Čiech nechceli typickú svadbu. Vysloviť áno medzi štyrmi stenami mestského úradu a tancovačka v reštaurácii sa im zdali príliš všedné. Napokon rušňovodič Václav pripravil svojej nastávajúcej a tiež najbližším milé prekvapenie. Ukázal im nádherný kút slovenskej krajiny, ktorý si razom zamilovali.
„Svadbu na hrade či zámku má už dnes kde-kto. Benátky mi prišli prehnane drahé,“ spomína sympatický Čech, ktorý si pred tromi rokmi náhodne vo vlaku vypočul telefonát jedného z cestujúcich. „Chlapík ospevoval nejaké miesto na Slovensku. Vraj bol na výlete a prišiel na salaš, ktorý leží v nádhernej krajine uprostred hôr. Skrátka, raj na zemi, kde sa dá pochutnať na špecialitách z domácej produkcie,“ hovorí Václav.
Mladému Čechovi nedalo, aby sa na malebné miesto, ktoré je od jeho bydliska vzdialené 250 kilometrov, neopýtal. Bližšie informácie si zistil na internete.
Prekvapenie pre priateľku
Na cestu do horského sedla, ktoré križujú turistické chodníky vedúce do národného parku Muránska planina a Veporských vrchov, Václav s Markétou po prvýkrát vyrazili pred tromi rokmi. Zistili, že telefonujúci pánko z vlaku ani trochu nepreháňal. Zhodli sa v tom, že prišli do rozprávkového kraja.
„Keď som si na internete prečítal bližšie informácie o Zbojskej, tak som tam zarezervoval pobyt. Priateľke som nič nepovedal. Malo to byť prekvapenie. V podstate netušila, kde cestujeme. Dlhá cesta sa nám napokon oplatila. Prežili sme tu krásne chvíle a odvtedy sme sa stali pravidelnými návštevníkmi salaša Zbojská,“ vysvetlil ženích.
Dojímavé gesto
O mieste svadby bolo razom rozhodnuté. Pracovníci Mestského úradu v Tisovci ich zosobášili vo štvrtok 3. 9. na salaši Zbojská. Stalo sa tak na pravé poludnie, pri oltári s vejúcou čipkou, pod bránou z brezových halúzok s listami trasúcimi sa v teplom vánku.
„Ľudia prevádzkujúci salaš nás veľmi milo prekvapili. V náš svadobný deň nám postavili prírodný oltár. Toto nádherné gesto nás veľmi dojalo a utvrdilo v tom, že naša voľba ohľadom miesta svadby bola správna. My aj naša rodina sa tu cítime fantasticky. Určite sa sem ešte veľakrát vrátime,“ zakončila nevesta Markéta.
No a na svoje si prišli aj štvornohí obyvatelia salaša. Somárikom kvetinová výzdoba na oltári veľmi chutila. S chuťou sa zahryzli aj do brezovej brány, na ktorej sa vo vetre hojdalo biele srdce.
