HALIČ. Málokto sa môže pochváliť, že má na dome slnečné hodiny, ktoré si sám vyrobil. O tom, že tvorba netradičnej ozdoby strešného vikiera bez okna, nie je vôbec jednoduchá a trvá mesiace, sme sa presvedčili v Haliči. Matej Ďurica so svojou sestrou Dankou Pružincovou sa môžu pýšiť dielom, v ktorom sa snúbi krása s užitočnosťou. V auguste dokončili hodiny, ktoré nepotrebujú baterky, ani elektrinu. Najdôležitejšie je pre ne slnko.
Hodiny zvíťazili nad folklórom
Matej je synom známeho folkloristu z Haliče – Emila Ďuricu. Preto by sa dalo čakať, že keď sa v tejto rodine bude rozhodovať o netradičnej výzdobe domu, voľba padne práve týmto smerom. Napokon zvíťazila technika.
„Mali sme viac nápadov ohľadom výzdoby vikiera. Napokon sme sa vydali náročnejšou cestou. Veď namaľovať folklórny motív je oveľa jednoduchšie, ako vytvoriť slnečné hodiny,“ povedal vysokoškolák Matej.
Rok výpočtov a sledovania
Kto si myslí, že slnečné hodiny sa dajú vytvoriť v priebehu pár dní, mýli sa. Samotnej realizácii predchádzajú mesiace výpočtov, zaznamenávania údajov, sledovania oblohy. Skrátka, ak majú byť hodiny presné, nemôže byť zanedbaný žiaden detail. Dokonca aj vzdialenosť čísiel na ciferníku musí byť presne vyrátaná. Centimetre hore – dolu nehrozia, inak by hodiny neukazovali presný čas.
„Návody som čerpal z rôznych internetových stránok, prevažne zahraničných. Samozrejme, musel som brať do úvahy našu geografickú polohu. Sledoval som polohu slnka v rôznych obdobiach počas roka. Presne som si zaznamenával tieň, ktorý vrhal ukazovateľ každú hodinu v dni. Chcel som dosiahnuť, aby boli hodiny čo najpresnejšie nastavené,“ vysvetlil šikovný mladík a podotkol, že jeho slnečné hodiny ukazujú len zimný čas. V lete si teda musia priratúvať hodinu.
„Keďže na vikieri je strieška, musel som odsledovať, aký tieň vrhá. V lete je to iné ako v zime. Tiež som musel brať do úvahy fakt, že neďaleko je stena susedného domu. Okrem toho vikier nie situovaný presne na juh, čo by bola najideálnejšia poloha,“ upresnil Matej. Základom bol ukazovateľ so zakrivením do 45 stupňov od steny, ktorý bol na začiatku sledovania nastavený tak, aby hodiny ukazovali dvanástku zvisle dole. Nastavenie sa robí na pravé poludnie. No a potom už nasleduje sledovanie času a tieňa. Dôležité je počítať s časovou rovnicou, ktorá uvádza odchýlku slnečných hodín od klasických. Táto odchýlka sa počas roka mení a nadobúda maximálne hodnoty +/- 15 minút v závislosti od dátumu. Zvyčajne to býva menej a preto si to pri bežnom sledovaní času ani nevšimnete. Nastaviť slnečné hodiny veruže nie je malina.
Symboly dňa a noci nad Haličou
Slnečné hodiny Ďuricovcov nie sú len užitočnou technikou. Sú aj pastvou pre oči. Maľba je dielom výtvarníčky Danky Pružincovej. Námetom jej bola samotná Halič a symboly dňa a noci. Najdôležitejší bol však ciferník, v prípade ktorého sa krása musela skĺbiť s precíznosťou a presnosťou.
„Okrem klasických symbolov dňa a noci, teda slnka a mesiaca, sú na hodinách aj symboly Haliče. Je na nich namaľovaný Haličský zámok aj katolícky kostol. Kohút je v tomto prípade vnímaný ako posol rána a kocúr ako zviera túlajúce sa nočnými ulicami,“ vysvetlila sympatická maliarka. Pracovala s bežnými exteriérovými farbami, pričom odtiene zladila s farbou fasády domu.
Slnečné hodiny Matej s Dankou dokončili pred necelými troma týždňami. Unikátne dielo nepoznačila ani búrka, ktorá sa Haličou prehnala v čase, keď ešte maľba nebola celkom zaschnutá. Je dôkazom toho, že aj bez modernej techniky môžeme byť presní.
