DRIENČANY. V obci Drienčany v minulosti možno stáli až dva stredoveké hrady. Do dnešných dní sa z nich však nezachovali žiadne pozostatky a sporná je aj ich presná lokalizácia. Situáciu navyše komplikuje tretí hrad s podobným menom, ktorý stál neďaleko.
"Ide o hrad Drienok v katastri susednej obce Rybník. Viaže sa k nemu viac písomných záznamov a zachovali sa z neho aj zvyšky kamenných múrov," priblížil archeológ Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote Alexander Botoš.
"Údaje o samotnom Drienčanskom hrade, či hradoch, sa rôznia a je ich menej než v prípade Drienku. Prvý zo zdrojov hovorí o tom, že jedna z vetiev rodu Balogh si postavila v Drienčanoch hrad. Tento hrad mohol vzniknúť niekedy okolo 14. storočia. Druhý zdroj hovorí o pevnosti Jána Jiskru, postavenej okolo roku 1444, v ktorej bol kapitánom Martin Valgatha. Nemusel to byť ani skutočný kamenný hrad, možno šlo len o drevenú pevnosť," ozrejmil archeológ. Keďže miesto, kde hrady stáli, nie je identifikované, je možné, že novší hrad nebol vybudovaný na mieste pôvodného, ale postavili ho v inej lokalite.
Zaujímavosťou je, že jiskrovský hrad bol podľa povestí dobytý vytopením, bez jediného výstrelu. Malo ísť totiž o tzv. vodný hrad, ktorý bol situovaný v údolí a chránený močiarmi, vytvorenými potokom Blh. Obliehajúce vojská Jána Huňadyho si tento fakt všimli a údolie uzavreli vysokým násypom, v dôsledku čoho sa postupne zapĺňalo vodou. Keďže hrozilo, že voda zaplaví aj samotný hrad, jeho posádka sa nakoniec musela vzdať.
"Dobytie hradu vytopením spomína v románe Valgatha spisovateľ Ľudovít Kubáni a podrobne sa mu venoval aj Alois Jirásek v trilógii Bratstvo. Tento spôsob dobytia Drienčanského hradu uvádzajú vo svojich dielach tiež kronikári Antonio Bonfini a Ján z Turca. Reálny základ spomínanej povesti pripúšťa aj archeológ. Jiskrovci využívali aj takéto miesta, mali tiež nížinné hrady. Nesústreďovali sa iba na výšinné hrady a pevnosti," konštatoval Botoš.
"Medzi miestnymi obyvateľmi Drienčan sa ústnym podaním o hradoch traduje len veľmi málo. Z rozprávania starších ľudí som počul, že hrad mal stáť na kopci za dedinou. Mala to byť veľká pevnosť, kde mohlo na nádvorí naraz cvičiť až 3000 vojakov. Druhý hrad mal stáť na Krnovke smerom na obec Budikovany a práve tam mala byť aj hať, ktorou prehatili celú dolinu. Ťažko však povedať, či to ľudia majú z knihy od Kubániho, alebo to počuli od svojich predkov," uviedol starosta Drienčan Peter Švoňava.
"V obci chýbajú aj staršie písomné pramene, o ktoré by sa bolo možné oprieť. Nemáme bohužiaľ žiadne kroniky. Staršie údajne zhoreli pri požiari a novšia sa stratila," podotkol starosta.
