DOLNÁ BZOVÁ. Drevená rampa a pri nej kat. Sekera zaťatá v kláte neveštila nič dobrého. Vojsť do osady s prázdnou rukou sa nesmelo. Mýto pre pánov bolo kedysi zákonom. Kto uplynulú sobotu (12. 9.) prichádzal do Dolnej Bzovej neďaleko obci Mýtna, akoby sa preniesol v čase. Od prvých domov učupených pod horskými svahmi ho delilo nielen pár krokov, ale aj rampa. Starosta Mýtnej Pavel Greksa sa zhostil úlohy vyberača mýta. Veď v osade panovala zábava, hrala hudba, spievalo sa, pilo, jedlo, hodovalo. Kto chcel byť účastný tejto parády, musel zaplatiť. Tento symbolický akt odštartoval 7. ročník Medzinárodného stretnutia mýtnych obcí. Podujatie malo v našej krajine premiéru. Pozvanie naň prijalo 19 obcí zo Slovenska, Maďarska a Rumunska. Napokon do Dolnej Bzovej pricestovali výpravy zo 14 obcí.
„Z Rumunska prišli starostovia dvoch dedín. Predsa len, je to 1200 kilometrov. Tiež sa ospravedlnili aj niektoré maďarské delegácie, keďže v blízkosti hraníc nie je aktuálna situácia príliš ružová,“ informoval Pavel Greksa, starosta Mýtnej a hlavný organizátor stretnutia.
Dediny zo Združenia mýtnych obcí spája najmä história. Kedysi v nich sídlili mýtne úrady a vyberalo sa mýto pre pánov.
„V minulosti stál na území dnešnej Mýtnej mýtny dom. Od roku 1423 sa tu vyberalo mýto za používanie cesty, ktorá viedla údolím od Zvolena. Mýto bolo určené pánom z Divínskeho hradu,“ načrel do histórie Greksa a vyzdvihol iniciatívu ľudí spoza našich južných hraníc, ktorí prišli so zaujímavým nápadom. Združili mýtne obce do jedného celku, pričom sa nezamerali len na Maďarsko, ale oslovili aj starostov zo Slovenska a Rumunska. „Teší ma, že si môžeme vymieňať poznatky, spolupracovať, spoznávať kultúru rôznych obcí. Nezanedbateľný je aj faktor rozvoja cestovného ruchu,“ pripomenul Greksa.
Výpravy z rôznych kútov našej krajiny aj spoza hraníc sa v Dolnej Bzovej cítili ako doma. Rečové bariéry razom pominuli. V lone nádhernej krajiny panovala skvelá nálada, zrodili sa nové priateľstvá, no a tie dlhšie trvajúce sa utužili. Naši slovenskí Mýtňanci opäť potvrdili svoju povesť skvelých hostiteľov. Dokonca aj s vybraným mýtom v podobe darčekových košov plných všakovakých dobrôt a trúnku sa podelili. „Mýto, ktoré sme symbolicky vybrali od našich hostí, venujeme do tomboly, ktorá sa bude žrebovať na sklonku podujatia,“ zakončil Greksa.
FOTO: Na stretnutí mýtnych obcí nechýbali ani zástupcovia Veľkého Blhu. Podľa názvu by sa mohlo zdať, že táto obec v Rimavskosobotskom okrese nemá s mýtom nič spoločné. Opak je však pravdou. „Veľký Blh vznikol v roku 1943 zlúčením Vyšného a Nižného Blhu. No a na ich území sa kedysi vyberalo mýto a názov našej obce bol Vámos Balog. V preklade je to Mýtny Blh,“ povedal starosta Veľkého Blhu Tibor Csúr, ktorý spolu so svojím kolegom z Mýtnej zinscenovali situáciu, v ktorej sa chcel vyhnúť plateniu mýta. Preto musel pokľaknúť pred kata. Muž s červenou kuklou na hlave napokon vyhlásil, že nemá svoj deň a hosťa z Gemera ušetril.
FOTO: Z Mýta pod Ďumbierom priniesli darčekový kôš s parenicami a syrmi z domácej produkcie. Nechýbal ani tuhý trúnok.
FOTO: Mihályi Bok, alias Miši báči (na foto v strede), je hnacím motorom Medzinárodného združenia mýtnych obcí. „Združenie nie je založené na peniazoch a politike. Dôležité je spoznávať sa a nezištne spolupracovať,“ povedal člen maďarskej výpravy. Do Dolnej Bzovej pricestoval spolu s vedúcim oddelenia kultúry Colnej správy v Budapešti Gáborom Bocsóom, ktorý je zároveň hlavným tajomníkom Medzinárodného združenia mýtnych obcí.
FOTO: Ukážky z činnosti colníkov z Colnej správy v Lučenci zaujali všetky vekové kategórie. O streľbu bol veľký záujem.
V historickej peci sa opäť rozhorel oheň
Veľa vody pretieklo v potoku od čias, keď v Dolnej Bzove sálala páľava zo sklárskych pecí. Spod rúk šikovných majstrov vychádzali skvostné kalíšky a krčahy. Sláva sklární stojacich v Dolnej Bzovej, v časti zvanej Hrušnák, už dávno zapadlo prachom. Ich tradícia však stále žije. Občianske združenie Skálnik, ktorému predseda Peter Greksa, brat starostu Mýtnej, jej nedá umrieť.
Aj tento rok sa v historickej peci rozhorel oheň a majstri sklári z Katarínskej Huty či Poltára vzali do rúk píšťaly a oči návštevníkov Bzovských sklárskych dní opäť potešili prezentáciou remesla, ktoré v našom regióne ešte donedávna živilo stovky rodín. Aj amatéri, ktorí si chceli fúknuť do píšťaly, si prišli na svoje. Nikto nebol odmietnutý. Všetka táto paráda však mala svoju časovú postupnosť. V sklárskej peci nezačalo horieť až v sobotu. Prípravy sa začali tri dni vopred. Pec sa postupne temperovala až na 1100 stupňov Celzia. Až vtedy sa mohlo začať pracovať so sklom. Do špeciálnej nádoby, zvanej pernica, sa vložil sklársky kmeň. Ten potom odpočíval vo vyhriatej peci približne 8 hodín, až pokým sa nezmenil na tekutú sklovinu. Potom šikovní sklári vytiahli píšťaly, nabrali na ne sklovinu a poďho fúkať. No nie z plných pľúc, ale pekne, s citom, aby sa do medova sfarbená sklovina zmenila na oku lahodiaci výrobok.
Marcela Ballová
