ĽUBOREČ. Návrat k prírode je moderný, či už hovoríme o jedle, životnom štýle či kozmetike. Tomuto trendu sa nevyhlo ani staviteľstvo a obľúbenosť prírodných domov stúpa.
Jedinečná klíma
V takejto stavbe onedlho nájde svoj domov aj Marcel Šupica, starosta Ľuboreče.
„O prírodné staviteľstvo sa zaujímam dlhšiu dobu. Rozhodol som sa pre túto alternatívu vďaka mojej pozitívnej skúsenosti,“ hovorí starosta. V Brdárkach absolvoval kurz prírodného staviteľstva a mal možnosť v takomto dome stráviť noc, rovnako aj na Zaježovej. „Klíma a samotný pocit v takejto stavbe sa nedá porovnať s bežným domom.“
Dom stojí na klasických betónových základoch, konštrukcia je z dreva. Steny sú izolované slamou a omietky budú zhotovené z hliny. „Na stavbu konštrukcie som si prizval majstrov tesárov od Hriňovej. Konštrukcia musí byť kvalitne a stabilne zhotovená, preto som sa rozhodol pre firmu. Zvládli to za tri dni.“
Ducha prírody domu vdychujú práve balíky slamy a hlina, z ktorej sa zhotovujú vnútorné i vonkajšie omietky.
Prírodnému staviteľstvu sa priučil na vlastnom dome
Na tejto fáze stavby pracujú šikovné ruky Romana Kupca. Sympatický štyridsiatnik pochádza z dediny neďaleko Nitry, do Novohradu ho pred šiestimi rokmi zaviala láska. „Partnerka pochádzala z Lučenca a hoci sme vzťah ukončili, ostal som tu žiť. Zamiloval som si okolie, nazval by som ho príjemným kompromisom. Klíma je prajná, dá sa tu všeličo vypestovať, zároveň sú tu krásne kopce a lesy,“ hovorí Roman.
Prírodnému staviteľstvu sa venuje, odkedy prišiel do Novohradu. „Učil som sa na vlastnom dome, ktorý som nám svojpomocne staval. Veľmi ma bavilo pracovať s takýmito materiálmi. V tom čase by mi nenapadlo, že sa tomu budem venovať a podieľať sa na stavbe domov aj pre iných. Keď ale ľudia videli, čo staviam, začali ma oslovovať.“ Počas ďalších rokov sa podúčal remeslu a pomáhal iným skupinám staviteľov. Tento dom je prvý, na ktorom pracuje sám.
Hlinený dom dýcha a optimalizuje vlhkosť
Najväčšie pozitívum v takýchto stavbách vidí Roman práve v klíme, ktorú vo vnútri vytvárajú. „Tie domy doslova dýchajú. Hlinené omietky majú schopnosť nasávať vlhkosť a rovnako ju aj dodávať. To znamená, že ak máte vo vnútri príliš vlhko, hlina to odsaje. Naopak, ak máte suchý vzduch, hlina ho zvlhčí.“ Toto je jedným z dôvodov, prečo je takýto dom zdravší aj pre ľudské zdravie. Ďalším je fakt, že pri stavbe podobných domov sa využíva minimálne množstvo zdravotne závadných, chemicky vyrobených materiálov.
Pre zdravie je to lepšia alternatíva
Zaujímavo pôsobí hlina aj pri vykurovaní. „Ak sa postaví pec z hliny, pri kúrení vypúšťa záporné ióny. Kovový radiátor, naopak, kladné, ktoré nie sú zdraviu prospešné.“
Hlina zároveň funguje ako obrovský filter. „Pohlcuje žiarenie, ktorými je vonkajšie prostredie zamorené- napríklad wifi a mobilný signál či žiarenie od elektrických stožiarov,“ vysvetľuje Roman.
Hoci sa na izoláciu takýchto domov použije obrovské množstvo slamy, práca ide rýchlo. „Na tento konkrétny dom sme použili približne štyristo kusov štrnásťkilových balíkov slamy. Práca trvala dva týždne. „Dlhšie už trvá omietanie, tento dom omietnem približne za mesiac. Omietka sa robí v dvoch vrstvách, vonka i zvnútra. „Zvnútra dávame približne tri a zvonka päť centimetrov hliny.“
Hlinu Roman namočí deň predtým, ako s ňou bude manipulovať. „Potom k nej pridávam štrk či piesok, podľa vrstvy, a tiež nadrobno nasekanú slamu. Miešať sa môže ručne aj miešačkou.“
Táto alternatíva stavania je podľa Šupicu zdravšia, ale nie lacnejšia. „Nesúhlasím s tým, že by to mala byť lacnejšia alternatíva k tradičnému staviteľstvu. Slama a hlina je síce vlastný materiál, ale elektrina, rozvody, podpivničenie a ostatné záležitosti sú rovnako drahé. To ukrojí z rozpočtu najviac.“
Životnosť domu je dlhá, myší sa báť netreba
Roman často dostáva otázky, akú životnosť majú takéto stavby a či sa do stien nemôžu nasťahovať myši. „Najstaršie podobné domy sú v Amerike, majú zhruba 120 rokov a sú funkčné dodnes. Ak je dom dobre postavený, vydrží. Myši sa nasťahovať môžu, ale je to nepravdepodobné. Slamená izolácia je natlačená nadoraz, nevedia sa v nej poriadne hýbať. Rovnako asfaltová izolácia, ktorá je použitá na podlahe domu, zabraňuje zvlhnutiu slamy, preto sa neznehodnotí.“
Na izoláciu okien či stropu sa rovnako dajú použiť čisto prírodné materiály. „Miesto pur peny alebo polystyrénu sa dá použiť ovčia vlna. Tieto materiály sú zdravšie, ale zas umelé sú praktické. Každý nech si urobí podľa seba. Už v tom nie som extrémista ako voľakedy,“ dodá Roman.
S povoleniami nemal problém
Starosta dúfa, že sa mu dom podarí skolaudovať budúci rok. Hovorí, že s tým nebudú žiadne problémy, povolenia i kolaudácia prebiehajú rovnako ako pri tradičnom dome.
„Problém by bol len vtedy, ak by dom nemal drevenú konštrukciu, teda slama by bola samonosná. Takýto typ domov u nás na Slovensku nie je povolený,“ upresní Šupica.
