Spoznali ste sa v škole alebo ako sa vaša partia dala dokopy?
Stea: Ja a Ronnie tvoríme pár už vyše troch rokov, s Peťom boli spolužiaci. Všetci traja sme boli fanúšikmi americkej „ghost show“ s názvom Ghost Adventures. Raz sme si povedali, prečo neskúsiť preraziť aj na Slovensku s vyšetrovaním paranormálnych javov? Nič podobné tu dovtedy nebolo. Skúsili sme sa zviditeľniť cez sociálne siete. Adam, známy ako Džefko, si nás všimol práve tam, napísal nám a pridal sa do našej skupiny.
Zaujímali vás paranormálne javy od detstva alebo to prišlo, až keď ste sa spoznali?
Stea: Od narodenia som žila v byte, kde bola paranormálna aktivita. Hýbali sa tam predmety, videla som postavy a počula rôzne zvuky. Fascinovalo ma to a bola som na tieto veci akosi zvyknutá.
Ronnie: Ja som sa paranormálnym veciam začal venovať, až keď sme sa dali dokopy s Peťom a mojim bratom, ktorí sa tomu venovali. Nikdy ma to nejako nefascinovalo, ale keď už som začal pozerať seriál Ghost Adventures a zažil som prvé zážitky, tak som zistil, že je to jedna z vecí, ktoré ma v živote dokážu napĺňať.
Adam: Mňa odjakživa fascinovali staré opustené budovy. Vyhľadával som ich na okolí. Rád som fotil interiéry,užíval si tú strašidelnú atmosféru. Duchovia ma vždy zaujímali. Bolo mojím snom aspoň raz sa presvedčiť o ich existencii na vlastnej koži.
Odkiaľ dostávate tipy na miesta, kde vraj straší?
Stea: Zo začiatku sme si robili prieskumy, pátrali sme na internete. Tieto prieskumy máme na starosti ja s Džefom. Teraz nám ľudia píšu aj sami tipy na miesta, o ktorých niečo podobné počuli, prípadne niečo sami zažili.
Aké zážitky máte z tohto roka? Boli ste aj niekde v okolí Lučenca?
Ronnie: Začiatkom roka sme vydali náš prvý dokument. Je o mieste, ktoré odštartovalo našu túru za objavovaním paranormálneho sveta – bývalý internát v Lučenci. Je spojený s tragickým príbehom o mŕtvom dievčati menom Anna. Jej príbeh je stále neobjasnený. Podarilo sa nám s ňou nadviazať kontakt. Vtedy sme sa pustili do natáčania prvej série najstrašidelnejších miest na Slovensku. Z okolia Novohradu sme vyšetrovali starý dom v Poltári, ktorý je opustený už dlhé roky. Išli sme tam na základe výpovedí od ľudí, ktorí tam niečo zažili alebo o ňom počuli. Noc bola doteraz pre mňa najťažšia po fyzickej aj po psychickej stránke. Strávili sme tam niekoľko hodín. Zistili sme, že tam je ešte stále duch mŕtveho dietaťa, ktoré sa údajne pri stavbe domu obesilo alebo spadlo do šachty. Tieto duše sa so mnou kontaktovali fyzicky, cítil som sa zle. Niečo sa ma dotklo na hlave, niečo akoby stále cezo mňa prechádzalo.
Stea: Tento rok bol pre nás kľúčový. Bola to akási skúšobná doba, počas ktorej sme mohli ľudí buď zaujať a zviditeľniť sa, alebo zistiť, že so skupinou budúcnosť mať nebudeme. Preto sme sa snažili vyšetrovať tie najdesivejšie miesta a vytvoriť z nich čo najlepšie epizódy. Jedným z najdesivejších miest tento rok bol pre väčšinu z nás poltársky dom. Vyšetrovanie mohli ľudia vidieť v našej 4. epizóde. Najsilnejším zážitkom bolo, keď Ronnie vošiel do miestnosti, bol tam zavretý sám a snažil sa nadviazať kontakt s duchom. Po chvíli sme počuli, že kričí. Rýchlo sme tam všetci nabehli a videli sme, že luster nad jeho hlavou sa hojdal. Bolo neskutočné vidieť takúto evidenciu naživo.
Peťo: Tento rok sa nám podarilo vyšetriť dve miesta - bývalý vojenský bunker v Bratislave a spomínaný strašidelný dom v Poltári, v ktorom údajne nešťastne zomreli dve deti. V bunkri vznikla naša 3. epizóda. Toto miesto bolo veľmi paranormálne aktívne, zachytili sme hlasy na EVP nahrávkach, svetelné gule, ktoré okolo nás prelietavali. Na tomto mieste sme mali veľmi zlý pocit, akoby vás niekto neustále pozoroval.
Čo by ste označili za váš doteraz najdesivejší zážitok?
Stea: Pre mňa to bol určite internát z nášho úvodného dokumentu, blok C v Lučenci. Boli sme tam veľakrát a vždy som sa tam dostala do stavu, kedy som si bola istá, že to už ďalej nezvládnem a musím odtiaľ ujsť. Najdesivejší okamih bol, keď som prvýkrát videla našu slávnu fotografiu ducha Anny. Uvedomila si, že sa mi nesníva, že sa skutočne pozerám na fotografiu ducha a ja som tam stála, bola pri tom. Trvalo niekoľko minút, kým som sa upokojila a prestala sa triasť.
Peťo: Úplne súhlasím so Steou. Blok C lučeneckého internátu bol desivý. Boli sme na treťom poschodí. Ronnie spolu s Adamom na základe krokov, ktoré počuli, zišli na druhé poschodie. Na Ronnieho skoro spadla stará okenica, od ktorej stál len pár centimetrov. Našťastie sa nám to podarilo zachytiť a môžete to vidieť v našom prvom dokumente.
Ronnie: Jednoznačne internát. Ostal som v jednej miestností sám, robil som nahrávky EVP a snažil sa nadviazať nejaký kontakt. Ostatní členovia ma čakali v inej miestnosti na konci chodby. Bola úplná tma a ja som zrazu počul, ako keby niekto z nich ku mne šiel. Boli to normálne ťažké kroky. Postavil som sa a zasvietil tam, odkiaľ som ich počul. Nikto tam nebol, v tom momente som musel všetkých zavolať, pretože som ostal vystrašený.
Čím to je, že v domoch, kam chodíte, straší a v iných nie?
Stea: Veľakrát sú to miesta, kde nikto nemusel umrieť. Stačí, ak sa tam niekto zahrával s tým, s čím sa nemal - vyvolával duchov či robil satanistické rituály. Možno nechtiac otvoril akýsi portál do iného sveta, dvere, kadiaľ prúdi negatívna energia či nebodaj démonická entita. Ďalej ide o miesta, ktoré sú samé o sebe nejako magické, je tam iné magnetické pole, energia. Všetko sú to však len dohady, väčšinou vyplývajúce zo skúseností vyšetrovateľov.
Ako prebieha také vyšetrovanie a aké prístroje pri ňom používate?
Stea: Vyšetrovanie je samé o sebe snaha zachytiť dôkaz o existencii paranormálnych javov. Používajú sa pri ňom veľmi presné a moderné prístroje. My konkrétne používame kamery s nočným videním, nahrávače EVP (elektromagnetic voice phenomena) a merače EMF (electromagnetic field- merajú elektromagnetické pole). Taktiež používame rôzne mobilné aplikácie určené k vyšetrovaniu. Dôveryhodnosťou týchto aplikácií sa zaoberá náš kolega z Čiech, Vladimír Bendík. Vždy, keď prídeme na miesto, zapneme kamery a začneme sa len tak prechádzať, prípadne sa začneme duchov pýtať nejaké otázky. Ďalej vyšetrovanie pokračuje už podľa toho, kde a aká aktivita sa vyskytne. Podľa toho sa rozdelíme a používame potrebné prístroje.
Vidíte vo svojej práci zmysel? Pomohli ste už nejakým dušiam nájsť pokoj alebo je to len hobby?
Stea: Naša skupina sa hlavne snaží dokázať existenciu paranormálnych javov verejnosti. To je našou prioritou. Je to hobby, ktoré však berieme veľmi vážne a vidíme v ňom budúcnosť. Čo sa týka pomoci duchom, tomu sa venujú ľudia, ako sú mágovia, médiá, senzibily, démonológovia či šamani. V Čechách funguje skupina, ktorá vyšetruje a zároveň má členov, ktorí dokážu duchom pomôcť, či ich odstrániť. My sa zatiaľ venujeme len vyšetrovaniu a snažíme sa to vnímať skôr z vedeckej stránky. Veríme však, že duchovia môžu ostať niekde medzi nami práve kvôli tomu, že majú niečo, čo by ešte potrebovali povedať. My s nimi počas vyšetrovania komunikujeme cez EVP nahrávky alebo takzvaný Spirit Box a teda je dosť možné, že keď dostanú šancu povedať, čo potrebujú, budú schopní prejsť konečne na „druhú stranu“.
Pracujete momentálne na nejakom novom prípade?
Stea: Áno, pracujeme na piatej epizóde našej reality šou. Plánujeme tiež projekty do budúcna, spoluprácu hlavne so skupinami z Čiech. Tiež sme v kontakte s dôležitými osobnosťami paranormálneho odvetvia zo zahraničia.
Ronnie: Momentálne sme sa rozhodli ísť vyšetrovať jedno strašidelné miesto na Slovensku, o ktorom je známe, že je to miesto hrôzy. Viac neprezradím, ale určite sa je na čo tešiť.
Čo vás núti robiť túto prácu, túžba po dobrodružstve či adrenalín?
Stea: Pre mňa je to niečo, čo ma napĺňa a baví. Keď vyšetrujem, cítim sa prirodzene a šťastne. Adrenalín ma odjakživa bavil, z kolotočov som však už predsa len vyrástla.
Nebojíte sa, že sa zahrávate s väčšími silami, ako ste schopní zvládnuť?
Stea: Niekedy tam strach je, najmä, keď vieme, že ideme na miesto, kde je démonická entita alebo niečo fyzicky nebezpečné, ako napríklad polter-geist aktivita. Väčšinou sa viac bojím o ostatných ako o seba, no predovšetkým o Ronnieho. Sebou som si istá, dokážem sa s týmito javmi psychicky vysporiadať.
Adam: Zaoberám sa parapsychológiou, ezoterikou, ale len amatérsky. Mám strach pred vyšetrovaním. Ani schopný ezoterik si nemusí byť istý, že si nič domov nedonesie a že mu to nebude strpčovať život.
Nestalo sa vám, že vás niečo strašilo po nejakom prípade aj doma?
Stea: Áno, stalo. Bolo to po vyšetrovaní psychiatrickej liečebne v Pezinku. S Ronniem sa nám doma hneď po príchode začali diať divné veci. Počuli sme kroky, buchot, občas sme našli pár vecí na zemi. Pokúsili sme sa nadviazať komunikáciu, no či to už bol duch alebo akási entita, nemala záujem komunikovať, len na seba upozorňovala. Keď sme v našej obývačke točili dokrútky do druhej epizódy, stále nám niečo vypínalo obidve kamery a EMF meter nám ukázal vysoké hodnoty, čo znamená, že sa pravdepodobne v našom okolí niečo nadprirodzené nachádzalo. Z toho bytu sme sa odsťahovali a nech to bolo čokoľvek, nešlo to s nami.
ANNA Z INTERNÁTU
Mávate z vašej práce nočné mory?
Peťo: Nočné mory nie. Pri vyšetrovaní je dôležité byť emocionálne vyrovnaný a neprejavovať strach.
Adam: Zo začiatku som dokonca nespával, mával som všelijaké vidiny, počul som zvuky a podobne. Kvôli tomu som Ghost Evidence aj opustil, ale všetko je to o zvyku. Keď si človek na to zvykne, zistí, že sa nemá čoho báť. Teraz som rád, že som sa Ghost Evidence nevzdal a makám na ňom naďalej.
Aké je pre vás pozerať horor, keď vy ich v podstate prežívate naozaj?
Stea: Na tom sa často smejeme. Odkedy vyšetrujeme, horory sme prestali pozerať. Už nás vôbec nefascinuje tá fikcia a príde nám to doslova trápne, kedže sme zvyknutí na tú realitu a vieme, ako sa duchovia v skutočnosti prejavujú.
Peťo: Horor je fikcia, čo robíme my, je realita a horor to pre nás určite nie je.
Aké ohlasy na to dostávate od ľudí?
Stea: Ľudia boli zo začiatku skeptickí, kedže sme na Slovensku prví, čo niečo podobné začali robiť. Postupne sme si získali veľa verných fanúšikov, ktorí nás obdivujú a držia nám palce. Veľmi si vážime všetkých, ktorí nás sledujú. Do Ghost Evidence všetci vkladáme neskutočné množstvo času, energie a financií, často doslova riskujeme fyzické aj duševné zdravie.
Peťo: Ohlasy sú rôzne. Niekto nám radí, aby sme to nerobili, lebo sa nám môže niečo stať, iného to zaujíma natoľko, že by sa chcel zúčastniť vyšetrovania s nami. V budúcnosti plánujeme takýto projekt uskutočniť.
Aké máte plány do budúcna?
Stea: Naším najväčším snom je byť profesionálnymi vyšetrovateľmi paranormálnych javov. Chceme sa tým živiť, venovať sa tomu aj mimo voľného času. Momentálne pracujeme na anglických titulkoch do všetkých našich epizód a chystáme sa zviditeľniť aj v zahraničí. Pre nás je jeden z najväčších doterajších úspechov práve to, že si nás všimli celosvetovo známi ľudia. Napríklad vyšetrovateľ zo šou Ghost Hunters Robb Demarest, Bill Chappel – najznámejší svetový vedec a technik pre paranormálne javy, či žena, ktorá je najznámejším svetovým médiom – Lorraine Warren.
Ronnie: Chcem Ghost Evidence dostať do TV a vysielať formou večernej šou.
