RIMAVSKÁ SOBOTA. Najstaršie známe dejiny Rimavskej Soboty sú úzko späté s trhmi, ktoré sa v tejto lokalite konali už v stredoveku. Práve vďaka týmto tradičným jarmokom, organizovaným pravidelne každú sobotu, mesto dostalo aj svoj názov.
Takýto spôsob pomenovania Rimavskej Soboty spomína historik Leon Sokolovský v knihe Stručné dejiny Malohontu do roku 1803. Podľa jeho slov už dnes niet sporu o tom, že meno "Sobota" v názve mesta súvisí s dňom, kedy sa tam zvykli konať týždenné trhy. Miesto ich konania sa malo nachádzať pri románskom kostole sv. Jána Krstiteľa a lokalita sa tak postupne v 11. a 12. storočí stala dôležitým trhovým strediskom s nadregionálnym významom.
Z tohto obdobia však chýbajú dokumenty a listiny, ktoré by trhovú históriu mesta podrobnejšie priblížili. "V roku 1506 totiž vyhorel mestský archív, v ktorom zhoreli mnohé dôležité písomnosti a nenávratne sa tak stratili," vysvetlila riaditeľka Gemersko-malohontského múzea Oľga Bodorová.
Významným a oveľa známejším obdobím tradičných trhov v Rimavskej Sobote je 19. storočie, kedy sa v meste konali týždenné a výročné jarmoky. Tie boli dôležitými udalosťami, ktoré výrazne ovplyvňovali každodenný život a vtedajší ľudia si podľa dátumov ich konania plánovali svoje povinnosti. Rimavská Sobota bola v tom čase najdôležitejším trhovým miestom v Malohonte a jedným z najvýznamnejších na celom Gemeri.
"Na dnešnom Hlavnom námestí sa konali jarmoky s remeselníckymi produktmi a poľnohospodárskymi výrobkami. Na terajšom Námestí Mihálya Tompu zase bývali jarmoky s dobytkom a inými hospodárskymi zvieratami, keďže tie do centra nepatrili," objasnila Bodorová. Tieto jarmoky však podľa jej slov bývali aj v iných častiach mesta, napríklad na terajšom Tržnom námestí a v južnej časti mesta pred bývalou traťou na Poltár. "V niektorých dobách sa zvykli konať aj na dvoch miestach súbežne," dodala.
Typické remeselné jarmoky sa na Hlavnom námestí udržali približne do čias 1. svetovej vojny. Neskôr boli presunuté do novovybudovanej tržnice, ktorá sa rozprestierala za budovou dnešnej knižnice na Námestí Štefana Marka Daxnera.
"Na tomto mieste sa trhy organizovali počas prvej Československej republiky, po 2. svetovej vojne a dokonca ešte aj v 50. a 60. rokoch 20. storočia," povedala riaditeľka. Ako dodala, v 20. storočí došlo tiež k podstatnej zmene, keď sa trhový deň presunul zo soboty na stredu.
Slávnu trhovú históriu Rimavskej Soboty dnes pripomína Gemersko-malohontský jarmok (GMJ), ktorého 33. ročník sa bude konať 25. a 26. septembra 2015. "Povolenia na predaj vydávame od 2. septembra. Zatiaľ sme predali vyše polovicu miest z celkovej predajnej plochy, ktorá predstavuje približne 1000 štvorcových metrov," informoval Eduard Lesko z Mestského úradu Rimavská Sobota.
V posledných rokoch je miestom konania GMJ opäť Hlavné námestie, kam sa toto podujatie vrátilo na základe rozhodnutia terajšieho primátora mesta Jozefa Šimka. Týmto krokom chcel podľa vlastného vyjadrenia vrátiť jarmoku jeho historický ráz.
"Vždy som tvrdil, že tento jarmok nepatrí na Malohontskú ulicu, ale do historického centra mesta. Tam má svoj punc, svoje čaro a je to dôstojné miesto pre takúto udalosť. Mám pocit, že aj ľudia túto zmenu ocenili a pochvaľujú si ju," uviedol Šimko.
