RIMAVSKÁ SOBOTTA. Gemersko-malohontské múzeum (GMM), založené v roku 1882, je piate najstaršie múzeum na Slovensku. Aj dnes sídli v pôvodnej budove a počas 133 rokov jeho existencie sa počiatočných 568 výstavných predmetov rozšírilo až na súčasný stotisícový zbierkový fond.
"Múzeum vzniklo z veľkolepej umelecko-archeologickej výstavy a bolo to v podstate župné spolkové múzeum, ktoré od svojich počiatkov dokumentovalo kultúrne a prírodné dedičstvo veľmi významnej župy Gemer-Malohont. Nazývalo sa vtedy Gemerské župné múzeum a až do roku 1951 malo spolkový charakter," uviedla riaditeľka GMM Oľga Bodorová. Na zriadenie múzea v meste boli vtedy podľa nej vhodné podmienky, keďže v druhej polovici 19. storočia stalo sídlom župy a vďaka tomu nastal jeho búrlivý rozvoj. "Vybudovali sa nové inštitúcie ako súd či nemocnica a pribudlo aj železničné spojenie," dodala.
Zbierky v opustených delostreleckých kasárňach
Prvým riaditeľom múzea sa stal Ján Fábry, bývalý profesor na miestnom gymnáziu, ktorý bol v čase jeho založenia už na dôchodku. "Bol to významný pedagóg a zároveň autor učebnice biológie, z ktorej sa učili gymnazisti v celej rakúsko-uhorskej monarchii," priblížila Bodorová.
Pre múzeum bola vybraná budova opustených delostreleckých kasární na okraji mesta, odkiaľ boli vojaci premiestnení do neďalekého Lučenca.
"Vojsko sa však neskôr do tejto budovy vrátilo a to bol veľký problém pre muzeálne zbierky. Múzeum 28 rokov strádalo, muselo sa sťahovať z jedného miesta na druhé," povedala riaditeľka. K zmene došlo až v roku 1910, kedy vojaci túto budovu opustili. "Muzeálny spolok ju odkúpil od mesta za 100-tisíc zlatých, zrekonštruovali ju a v roku 1913 bola otvorená stála expozícia. V týchto priestoroch funguje múzeum dodnes, od roku 1996 pod súčasným názvom," informovala riaditeľka.
Ťažkým obdobím pre múzeum však bolo obdobie druhej svetovej vojny, kedy bolo poškodené bombardovaním. "Slovenská muzeálna spoločnosť vo svojej dobovej správe uvádza, že najviac poškodeným múzeom počas vojny bolo práve naše. Vybité boli všetky okná, celkovo 1200 tabúľ, a čiastočne utrpeli aj zbierky," priblížila Bodorová. Múzeum sa s touto situáciou nedokázalo vyrovnať samo a po vojne žiadalo pomoc aj od celoslovenských zväzových orgánov.
Exponáty nadeurópskeho významu
Zo súčasných takmer 100-tisíc zbierkových predmetov je väčšina, okolo 70-tisíc, z archeológie, etnológie a dejín umenia. Múzeum má aj významné prírodovedné zbierky a veľmi cenný je knižný fond s 38-tisíc knihami a písomnosťami. "Patria medzi ne napríklad historické tlače od 16. storočia po rok 1900, ktoré sú skutočne vzácne a výnimočné," zdôraznila riaditeľka.
Podľa nej je ťažké vyzdvihnúť jednotlivé predmety, ktoré by sa v zbierkach múzea dali považovať za najcennejšie. "Cenná je napríklad archeologická zbierka z doby bronzovej a veľmi cenná je zbierka kyjatickej kultúry z toho istého obdobia. Vzácne sú však aj ďalšie zbierky, ktoré majú nadeurópsky význam," konštatovala Bodorová, ktorá za výnimočnú považuje aj jedinú existujúcu vedutu Rimavskej Soboty zobrazujúcu náboženské nepokoje v roku 1769.
Pre návštevníkov múzea, ako uviedla riaditeľka, sú najzaujímavejšie dva exponáty. "Je to egyptská múmia ženy Tasherithnetiak, ktorá je vzácna tým, že zomrela na to obdobie v relatívne vysokom veku, okolo 50 až 70 rokov. Podľa röntgenových snímok má na panve množstvo patologických nálezov, značne poškodený chrup a viditeľnú osteoporózu," načrtla. Múmia je podľa spôsobu mumifikovania datovaná do doby 21. až 25. dynastie, teda do rokov 1087664 pred naším letopočtom.
Druhým nevšedným exponátom je škrupina vajca vurona obrieho, nazývaného tiež sloní vták. Ide o už vyhynutého obrovského nelietajúceho vtáka, ktorý žil iba na Madagaskare. "Vajce pochádza zrejme zo 16. alebo 17. storočia a ide o jediný takýto exemplár na Slovensku," podotkla Bodorová. Zaujímavosťou je, že vajce pôvodne slúžilo ako glóbus a bolo obalené tkaným plátom a papierom, na ktorom bola vyobrazená mapa sveta.
