ZÁKAMENNÉ/MONT LAURIER. „Pre mňa je darčekom to, že ste tu,“ povedal Vianney Guénette, generálny riaditeľ festivalu Double Défi, na neformálnom stretnutí s členmi detského divadelného súboru Prvosienka zo Zákamenného.
V ďalekej Kanade v mestečku Mont Laurier sa konal v septembri už 7. ročník medzinárodného divadelného festivalu za účasti divadelníkov z Talianska, Francúzska, Španielska, Kanady, Rumunska, Poľska, Slovinska, Bieloruska, Egypta, Číny a Filipín. Prvosienky sa ho zúčastnili už tretíkrát po sebe, ale pre hereckú časť súboru to bolo po prvý raz.
Cesta nezačala dobre
Kvôli štrajku pilotov Lufthansy cesta zo Zákamenného do Mont Laurier trvala približne 35 hodín, čím sme prekonali aj divadelníkov z Filipín. Na druhý deň nás čakalo ďalšie prekvapenie – nová divadelná sála z betónu a skla so 700 miestami na sedenie. Ako sme sa neskôr dozvedeli, stála 16 miliónov dolárov, z čoho dva milióny prispelo mesto a zvyšok zaplatila quebecká regionálna vláda. Modernú stavbu postavili za necelý rok a pol.
Ako boli investované peniaze si prišla na festival pozrieť ministerka medzinárodných vzťahov quebeckej vlády pani Christine Saint – Pierre. A organizátori vybrali práve zákamenské predstavenie, ktoré ministerka navštívila ako jediné počas svojho pobytu na festivale.
Standing ovation
Multimediálne predstavenie režisérky Zuzana Demkovej Do Krajiny koní, ktoré dievčatá hrali celé v angličtine, zožalo opäť standing ovation a zanechalo v plnej sále veľké emócie. Po predstavení prišla ministerka medzi nás na krátku neformálnu debatu.
My sme sa opäť stretli so Slovákom od Toronta, ktorý tak ako pred štyrmi rokmi opäť precestoval vyše 900 kilometrov, aby videl súbor zo Slovenska. Tento raz však zobral so sebou aj manželku a syna. Nebol to jediný priateľ, ktorého sme tam stretli.
Opäť sme sa zvítali s našimi kanadskými sprievodcami z minulých ročníkov, znovu sme sa srdečne zvítali s Marie Claude, prezidentkou spoločnosti Double Défi, a ďalšími usporiadateľmi. Spoznali sme nových priateľov, náš nový sprievodca Benoit bol starší pán a naše deti si zamiloval. Poukazoval nám pamiatky mestečka, oboznámil nás s miestnou špecialitou, ktorú sme mali na večeru, zabezpečil narodeninovú tortu pre našu oslávenkyňu a dievčatám splnil ich najväčšiu prosbu – návštevu obchodného centra.
Dievčatá si našli novú kamarátku. Po predstavení prišla Rose aj s rodičmi za nami, aby pogratulovali dievčatám a poďakovali za predstavenie. Nakoniec to skončilo o dva dni návštevou celého súboru u Rosiných rodičov a malou opekačkou na terase. Bolo to prvýkrát, keď sme sa dostali aj do obyčajnej kanadskej rodiny a videli ako žijú. Dozvedeli sme sa napríklad, že pokiaľ stavajú dom na okraji mesta, kde nie je kanalizácia a vodovod, minimálna rozloha pozemku musí byť šyritisíc štvorcových metrov a musia si tam vybudovať čističku alebo žumpu a studňu.
A aké boli predstavenia?
Väčšinou výborné alebo veľmi dobré. Dramaturgia festivalu tento rok stavila na klasiku a tak sme mohli vidieť antickú drámu Oidipus od Filipínčanov, Shakespeara od Francúzov a Talianov, Becketa od Rumunov, nášho Gullivera od Swifta alebo klasickú commediu dell ´arte od Talianov či adaptáciu ľudovej rozprávky od Bielorusov.
Výborný bol Hamlet v podaní Talianov a Macbeth od Francúzov a tieto predstavenia aj získali ocenenia od medzinárodnej poroty. Nás najviac oslovilo predstavenie poľského súboru s precíznou choreo-grafiou a svetelnou réžiou. Zaslúžene získalo Cenu medzinárodnej poroty.
My sme po dvoch rokoch vyšli naprázdno. Vôbec toho neľutujeme, lebo konkurencia bola silná a my sme opäť boli jediný detský súbor. Napriek tomu sme si priniesli z Kanady kopec zážitkov a pocit, že práca s deťmi sa oplatila.
Obhájili sme dobré meno slovenského detského divadla a Slovenska vôbec. Vďaka za to patrí nielen deťom, ale aj ich rodičom za finančnú podporu. Poďakovať chceme aj všetkým, ktorí sa akoukoľvek formou podieľali na našom spoločnom úspechu. Vážime si to.
Autor: Pavol Demko
