Nedeľa, 25. október, 2020 | Meniny má AurelKrížovkyKrížovky

Odmenou im je potlesk divákov

Folklórne súbory majú u nás tradíciu, zachovávajú dedičstvo predkov.

FIĽAKOVO. Náš región má bohaté kultúrne dedičstvo, ktoré sa snaží mnoho folklórnych súborov prezentovať širokej verejnosti. So svojimi vystúpeniami žnú úspechy na súťažiach na Slovensku i v zahraničí.

Majú sa sebou už dvadsať rokov existencie

Folklórny súbor Rakonca reprezentuje Fiľakovo už 20 rokov. Funguje pod záštitou Mestského kultúrneho strediska a teda ich finančne podporuje mesto. Funguje tu súbor Rakonca pre starších i Malá Rakonca pre deti, ktorú založili v roku 1999. Oba súbory sú veľmi úspešné, pravidelne vyhrávajú ceny na súťažiach, na ktorých sa zúčastňujú.

Skryť Vypnúť reklamu

„Našim cieľom je autentické sprostredkovanie maďarského tanečného folklóru,“ hovorí Norbert Varga, vedúci súborov. Vedie ich spolu s Liou Vargovou.

Počas ich dvadsaťročného pôsobenia sa zúčastnili približne 500 vystúpení, súťaží i festivalov, vytvorili 30 choreografií a vystriedalo sa u nich približne 250 členov.

„Trikrát sa nám podarilo získať zlaté pásmo na celoštátnej prehliadke Eszterlánc, strieborné pásmo v Brezne, speváčka súboru Fruzsina Benko sa dokonca dostala do semifinále prestížnej maďarskej televíznej súťaže Fölszállott a páva. V roku 2004 získal ocenenie Za rozvoj kultúry Novohradu a dvakrát i ocenenie primátora Fiľakova.

rakonca.jpg

„Nedávno sa nám s Malou Rakoncou podarilo stať sa laureátmi v Lykavke. Je to najvýššie možné ocenenie, sme na tento úspech hrdí.“

Skryť Vypnúť reklamu

Precestovali Maďarsko, Rumunsko, Turecko, Čiernu Horu, Srbsko, Poľsko a mnoho ďalších krajín.

Súbory nacvičujú osobitne, vytvárajú odlišné choreografie. „V Malej Rakonci máme 32 členov a nacvičujú dvakrát týždenne. V Rakonci pôsobí 23 členov. Stretávame sa raz týždenne, obvykle cez víkendy, kvôli študijným povinnostiam mladých,“ hovorí Varga. Momentálne zakladajú aj 10-členný súbor pre najmenších.

Žijú životom každého svojho člena

Korene organizovaného folklóru v Kokave nad Rimavicou siahajú ďaleko do minulosti, do 20-tych rokov minulého storočia. V súčasnej podobe existuje FS Kokavan od roku 1970, v tomto roku teda oslavuje 45-ročné jubileum.

„Štyridsaťpäť rokov v živote človeka nie je málo Je to zhruba polovica ľudského života. Či je to veľa v živote súboru, ťažko povedať. Súbor síce žije životom každého svojho člena, starne jeho starosťami a mladne jeho elánom, ale okrem toho žije aj svojím vlastným neopakovateľným životom,“ hovorí Janka Krotáková, organizačná vedúca súboru.

Skryť Vypnúť reklamu

Pri založení súboru boli vedúci Rudolf Stehlík, vtedajší vedúci Osvetovej besedy v Kokave a učitelia Pavel Zajac a Mária Bobrová. Od roku 1999 je umeleckým vedúcim súboru Ján Blahuta, ku ktorému sa pridala jeho manželka Emília.

Ako každý súbor aj oni sa stretávajú s problémami, ktoré musia prekonávať. „Hlavne je to problém generačný. Jednu generáciu naučíte tancovať a keď jej to ide najlepšie, tak sa rozchádza a vy musíte začínať odznova. A tak sa to po pár rokoch vždy zopakuje.“

folklorny-subor-kokavan-z-kokavy-nad-rim_r1457.jpg

Vo vystúpeniach súboru rezonujú kokavské zvyky a obyčaje, napríklad tanec na Ondreja, vianočné zvyky betlehemcov a Berda.

„Navštevujú počas Vianoc domácnosti a hrajú toto starodávne divadielko. Počas fašiangov si súboristi vlastnoručne pripravujú masky, v ktorých chodia po obci a tak pripomínajú ľuďom fašiangové zvyky.“

Mladým i tým skôr narodeným predvádzajú lúčne hry, ktoré hrávali deti pri pasení oviec a kráv. „Ťažisko programu súboru tvoria typické tance a piesne, ktoré nikde inde nenájdete. Sú to redikanie, šuchon a drgon.“

Súbor by sa chcel v budúcnosti vrátiť aj k pôvodným scénickým programom, ktoré mali v minulosti v repertoári.

„Túto časť rozvíjame so senior-mi, ktorí sú zakladajúcimi členmi súboru.“ Nácviky mávajú dvakrát týždenne, v piatok a v sobotu v kultúrnom dome alebo telocvični miestnej základnej školy.

Najväčšie úspechy súbor dosiahol v 80-tych rokoch. Vystúpili na veľkých folklórnych festivaloch ako sú Východná, Detva či Heľpa. Precestovali Maďarsko, Poľsko, Čechy, Grécko, Francúzsko a mnoho ďalších krajín. „Súbor každý rok absolvuje nejaký zahraničný zájazd, čo je ale náročné na financovanie.“

Rozpočet súboru je súčasťou miestneho kultúrneho strediska, čo podľa Krotákovej stačí na hudbu, materiálové vybavenie, ale na zájazdy už nie. „Na to si musíme peniaze pozháňať sami. Je chvályhodné, že obec a zastupiteľstvo o nás prejavujú záujem.“

Najbližšie čaká Kokavčanov 24. októbra galaprogram venovaný jubileu súboru. „Pozvaní sú takmer všetci členovia, ktorí pôsobili za 45 rokov v súbore a o ktorých vieme a máme na nich kontakt. Niektorí chcú aj tancovať, čo človeka nesmierne teší a napĺňa. Pri takejto akcii zabúdame na problémy, s ktorými sa bežne stretávame.“

Podávajú profesionálne výkony

Folklórny súbor Krtíšan začínal v roku 1972 a jeho zriaďovateľom bolo Okresné osvetové stredisko.

„Je to súbor, ktorý aj v amatérskych podmienkach dokáže podávať profesionálne výkony. Cesta k úspechom však bola ťažká,“ hovorí Lýdia Takáčová, vedúca súboru. V roku 1978 sa zlúčili so súborom Dúbrava. Od roku 1982 prevzala žezlo choreografa a zároveň aj umeleckej vedúcej, ktorou je dodnes.

„To už mal súbor nového zriaďovateľa, Mestské kultúrne stredisko vo Veľkom Krtíši.“ Členovia súboru dodnes patria k najlepším sólistom tanečníkom.

Okrem Takáčovej sa na úspechoch súboru podieľajú aj choreograf Filip Takáč a jeho brat Kristián Takáč, ktorý je tanečným pedagógom. Hudbu vedie primáš Milan Berky.

krtisan.jpg

„Prekonali sme mnoho ťažkostí, mladých folkloristov však nezlomilo nič. Ich chuť tancovať, rozdávať radosť, zachovávať kultúrne bohatstvo našich predkov, prekonalo všetky problémy, aj tie finančné.“ Krtíšania podľa Takáčovej tancujú s veľkým oduševnením, len pre svoju radosť a potešenie divákov.

„Odmenou im nie sú peniaze, ale potlesk divákov. Ten najväčší, z ktorého išiel až mráz po chrbte, sme zažili na Hontianskej paráde v Hrušove.“ Krtíšan absolvuje počas roka množstvo vystúpení po celom Slovensku, predviedol sa aj v Maďarsku, Česku, Rakúsku, Taliansku, Nemecku, dokonca i v Anglicku.

„Náš súbor v prvom rade uchováva tradície z Hontu a Novohradu, ale nezanedbávame ani ostatné regiony, aby sme pripravili pútavý a zaujímavý program.“

V ich choreografiách sú hravé detvianske, temperamentné vý-chodniarske, hrušovské, plachtinské aj rómske tance i dupáky z Horehronia. „Veľmi ťažko získavame financie aspoň na to najnutnejšie, čo potrebujeme na vystúpenia. Jedine projekty nám pomáhajú prežiť a získať aspoň materiál na kroje. Projekty podávame na Mesto Veľký Krtíš, kraj alebo ministerstvo kultúry.“

V súčasnosti súbor tvorí 31 členov. Väčšinou sú to študenti, preto sa schádzajú na tréningoch cez soboty a nedele v telocvični základnej školy vo Veľkom Krtíši. „Priestory máme vďaka riaditeľke Lunterovej a mestu. Aj to je pre nás veľká pomoc.“ Popri súbore funguje aj detský folklórny súbor Krtíšanček, ktorý trénuje deti už od útleho veku. „Je veľmi správne, že deti sa už od malička venujú folklórnemu umeniu. Postupne ich to formuje a neskôr z nich vyrastú správni dospeláci.“

Hovorí, že napriek všetkým ťažkostiam ju táto práca napĺňa a nevie si predstaviť život bez tanca a spevu. „Možno aj v tom je náš úspech, lebo tanečníkov učíme tancovať nielen technicky zdatne, ale hlavne srdcom.“

Dušou Vepra sú manželia Zvarovci

Folklórny súbor Vepor má dlhú tradíciu. Vznikol v Klenovci pred štyridsiatimi piatimi rokmi. Prvým vedúcim a choreografom sa vtedy stal Ján Trnavský. Od roku 1988 má Vepor stálych vedúcich. Manželia Stanislava a Jaroslav Zvarovci našli v tejto práci svoje poslanie. „Ja som organizačný vedúci a manželka choreografka,“ hovorí Jaroslav Zvara.

V súbore Vepor účinkuje v súčasnosti 27 mladých ľudí od 15 rokov. „Jeho súčasťou sú aj ženský, detský a mužský spevácky súbor a heligonkári.“

Snažia sa spracovať folklór rodnej zeme - zvyky, piesne aj tance. Okrem klenovských obyčajov predstavujú zvyky z Gemer-Malohontu, Horehronia, Podpoľania, Terchovej i Ukrajiny. „Predstavili sme sa na festivaloch vo Východnej, Terchovej, Detve, Rejdovej, Kokave nad Rimavicou, Heľpe, Podzámčoku aj domácej Rontouke.“

Zážitkov majú požehnane. Náš folklór prezentovali i na zahraničných festivaloch v Nemecku, Francúzsku, Španielsku, Luxembursku, Grécku, Dánsku a mnohých ďalších. „Dokopy sme tancovali a spievali v 16 štátoch Európy, naše súbory zvládli približne 130 vystúpení.“

Zoskupenie bolo od začiatku medzi odborníkmi uznávané a ocenenia na seba nenechali dlho čakať. Už v roku 1994 získali titul Laureát ľudovej hudby, neskôr cenu obce Nová Huta v Rumunsku, medailu Daniela Gabriela Licharda aj Matice slovenskej.

vepor_r1473.jpg

„Podarilo sa nám vyhrať aj tretie miesto v Zakopanom, kde sa zúčastnili súťažiaci z piatich svetadielov.“ Speváci súboru dokonca nahrali niekoľko cédečok.

Popri Vepore vedú manželia aj detské folklórne súbory Mladosť a Zornička. Ich financovanie nie je jednoduché, peniaze hľadajú, kde sa dá. „Obec platí muziku a poskytuje nám priestory na nácvik. Na cesty zháňame sponzorov a ruku k dielu prikladá aj občianske združenie Rodon.“ Manželia si živor bez súboru nevedia predstaviť, stal sa súčasťou ich osobností. „Napĺňa nás to. Inak by sme to s manželkou nerobili toľké roky popri práci a zadarmo.“

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  2. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  3. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  4. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  5. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  6. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  8. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  9. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  10. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  1. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  2. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  3. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  4. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  5. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  6. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  7. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  8. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  9. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  10. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  1. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 19 030
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 15 092
  3. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 13 212
  4. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 12 340
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 322
  6. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 11 122
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 10 921
  8. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 968
  9. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 9 815
  10. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 756
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Novohrad - aktuálne správy

Pohľad na obec Ľuboreč v Lučeneckom okrese v smere od susednej Závady.

V Lučenci hľadajú posily do tímov v celoplošnom testovaní, denná odmena je 70 eur

Záujemcovia sa môžu hlásiť do pondelka 26. októbra do 9.00 hod.

Ilustračné foto.

Po prvom dni testovania hlásia štyri testované okresy 2 225 infekčných osôb

Otestovaných bolo za prvý deň celkovo 61 905 ľudí.

Premiér Igor Matovič pomáha priamo v odbernom tíme v Tvrdošíne.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Koronavírus na Orave: V sobotu zachytili 1600 pozitívnych prípadov (minúta po minúte)

Na Orave bol o celoplošné testovanie na Covid-19 opäť záujem.

Nemocnica v Nitre má 104 infikovaných zamestnancov

Reprofilizovaných je už 92 lôžok. Na Zobor zatiaľ preložili trinásť ľudí, ktorí potrebujú doliečenie.

Nitrania dnes išli na veľké nákupy aj na cintoríny

Načo budú otvorené obchody, keď môžeme ísť len do potravín a lekární? pýtajú sa ľudia aj Zväz obchodu.

V breznianskej nemocnici zomrel pacient, nepomohla ani liečba remdesivirom

Za dva týždne evidovala nemocnica desať vyliečených pacientov.

Už ste čítali?