LUČENEC. Pingpong, futbal, hod basketbalkou na kôš, boccia. To všetko počas jedného dňa, ktorý patril šesťdesiatim piatim ľuďom v žltých tričkách športujúcich v lučeneckej Arene. V rámci Týždňa boja proti rakovine bolo centrum Novohradu dejiskom premiéry atraktívnej akcie. Štvrtková (15. 10.) časť trojdňovej OnkOlympiády sa niesla v znamení priateľských zápolení. Do Lučenca zavítali onkologickí pacienti z rôznych kútov Slovenska.
„Onkologickí pacienti chcú dokázať, že aj napriek vážnej diagnóze vedia plnohodnotne fungovať a venovať sa pohybovým aktivitám. V rámci Onkoolympiády súťažia v stolnom tenise, hode na kôš, malom futbale a boccii. Najmä boccia je pre nich atraktívna, pretože takmer žiaden z účastníkov akcie sa s týmto športom nestretol, dokonca niektorí o ňom ani nepočuli. Zoznámil ich s ním prezident Slovenskej asociácie boccie Ján Šnúrik. Na začiatku im s úsmevom pripomenul, že si vyskúšajú, či majú cit na gule,“ priblížila Jana Horváthová, projektová manažérka Ligy proti rakovine. Zároveň podotkla, že onkologickí pacienti takéto akcie vítajú, pretože okrem športu si vedia vymeniť informácie a skúsenosti s liečbou rakoviny. Tiež sa radia, ako postupovať pred úradmi pri vybavovaní rôznych záležitostí súvisiacich s ich chorobou.
Na palubovke Areny bolo živo. V snahe dosiahnuť čo najlepší výsledok sa nikto nešetril. Mladší, starší, nikto sa neulieval. Každý má svoj vlastný príbeh, no jedna pasáž z neho je spoločná pre všetkých. Hovorí sa v nej o rakovine a túžbe po živote. Aktívnom, v ktorom má šport dôležitú úlohu. Tak je to aj v prípade sympatickej Košičanky.
Myšlienky na smrť odohnala, chce si plniť svoje sny
Jej život sa vždy točil okolo športu. Kedysi reprezentovala Spišskú Novú Ves v orientačnom behu, za košickú Lokomotívu hrávala stolný tenis, ako tínedžerka aj futbal. Ani hádzaná vo farbách VSŽ Košice či volejbalová palubovka jej neboli cudzie. Napokon, vyrastala medzi štyrmi bratmi a v detských časoch jej lopta a hokejka priam prirástli k rukám. Mária Takáčová vždy sršala energiou. Aj pred štyrmi rokmi, keď plánovala oslavu svojej päťdesiatky. Netušila, že svoj narodeninový deň strávi v nemocnici. V narkóze, pod skalpelom chirurga. Diagnóza znela hrozivo: rakovina prsníka.
„Nahmatala som si hrčku v prsníku. Objednala som sa na onkologické vyšetrenie a 13. marca 2011 mi lekár oznámil, že mám rakovinu. To je jediné, čo si z toho dňa pamätám. Čo hovoril ďalej neviem. V ušiach mi znelo len to hrozné slovo. Rakovina,“ spomína Marika na čierny deň vo svojom živote. Bolo len na nej, ako sa s verdiktom lekárov vysporiada. S diagnózou, ktorá položí na kolená aj tvrdých chlapov, sa krehká žena pasuje naozaj statočne. Priznáva však, že aj ona mala chvíle poznačené čiernymi myšlienkami. „To, že mám rakovinu, som najprv musela jednoducho stráviť. Prijať túto chorobu, naučiť sa s ňou bojovať a žiť. Je ťažké odohnať chmúrne myšlienky, pretože prvé, čo mi prebleslo hlavou, keď som sa dozvedela, že mám rakovinu, bola smrť. Ja som však chcela žiť,“ podotkla sympatická športovkyňa.
Ešte aj dnes cíti v ústach zvláštnu chuť po chemoterapii. Prvý „rum“, ako s úsmevom nazýva agresívnu červenú tekutinu, sa jej s krvou zmiešal 31. marca 2011. No a „opica“ to bola veru poriadna. Trvalo tri dni, kým nevoľnosti ustali. Prišla o vlasy, obočie, mihalnice, dokonca aj na nechty sa jej agresívna liečba kruto podpísala. „Chemoterapia je najúčinnejšia depilácia,“ s úsmevom prehodí energiou sršiaca východniarka.
Mariku rakovina nepoložila na lopatky, neobrala o chuť do života. Práve naopak. Naďalej športuje a tvrdí, že aj to je jedna z vecí, ktorá jej pomáha v boji so zákernou chorobou. Aj dnes sa s úsmevom na tvári postaví na štart košického Behu za život Velvet Run, nevynechá akciu, na ktorej si treba obliecť tričko, obuť botasky a poriadne sa zapotiť. A predovšetkým si začala plniť svoje sny. „Chcela som novú kuchyňu, mám ju. Roky rokúce som túžila po aute, tak som si ho kúpila. Teraz mám v pláne prejsť s batohom na chrbte všetky vysokohorské chaty v Tatrách. Z každej v mojom denníku pribudne pečiatka,“ zakončila statočná žena, ktorá sa vo štvrtok (15. 10.) predstavila aj na lučeneckej palubovke. Spolu s košickou partiou si z chuti zakopala do futbalky.
Marcela Ballová
Onkoolympiáda vo fotoobjektíve:
