ŠÍD. Prichádzame do neveľkej obce Šíd blízko Fiľakova. Leží v srdci malebnej prírody, strážia ju vrcholky Cerovej vrchoviny. Pri vstupe do dediny nás víta smutný, no zároveň poetický pohľad. Vedľa polorozpadnutej budovy bývalého družstva hrdo stoja slnečné kolektory. Výjav vystihuje spojenie starého s novým, minulosť s budúcnosťou.
Starosta sa nevzdáva, snaží sa získať peniaze
Žije tu 1300 duší, väčšinou starších alebo sociálne slabých. Človek by si pomyslel, že život z obce vyprchá a neudeje sa tu nič nové. Mladý starosta má ale s dedinou plány, do ktorých sa počas tohto roka s vervou pustil.
„Žijem v Šíde roky a na obci mi záleží. Síce máme obmedzené možnosti, no snažíme sa vylepšiť, čo sa dá,“ hovorí Arnold Kurunci. Podáva projekty, vďaka ktorým chce získať peniaze na rozvoj obce. „Doteraz sa nám podarilo úplne vynoviť autobusovú zastávku a postaviť prístrešok nad našim obľúbeným prameňom šťavice.“
Do debaty sa pripojila aj Eva Préty, ekonómka obce. Zhodnú sa v tom, že ako vo väčšine slovenských dedín, i tu je najväčším problémom nedostatok práce. „Máme tu alarmujúcu 85-percentnú nezamestnanosť. Nie je práca, mladí preto odtiaľto odchádzajú,“ hovorí Eva.
Spomína, že za starých čias tomu bolo veru inak. „Fiľakovská fabrika prosperovala, rovnako ako vtedajšie družstvo. Mladí tu ostávali, boli spokojní, dokonca aj kino sme tu mali, kam mohli chodievať po večeroch. Teraz, aj keď tu niekto zostane žiť, nemá už čas ani trpezlivosť ako mávali ľudia voľakedy,“ spomína Eva.
Porobím, podpíšem sa a mám pokoj
Napriek tomu, že je tu málo práce, ľudia sú chudobní, s krádežami ani výtržnosťami problém nemajú. „Vyše roka tu máme aj kamerový systém, no je tu, chvalabohu, pokoj,“ hovorí starosta.
Zdá sa, že je to pravda. Keď sme prechádzali dedinou, všade bolo ticho, žiaden krik, ľudí na ulici ako šafránu. Predsa len sme stretli skupinku mladých chlapcov postávať pri autobusovej zastávke. Hneď ich zaujal fotoaparát a ochotne nám aj zapózovali. Dvaja z nich sa predstavili jednoducho: Balog a Kökény. Pýtame sa, ako sa im v Šíde žije. „Dobre, ja som tu rád,“ hovorí Kökény.
Na otázku, čo robia celý deň, odpovedá Balog s dávkou humoru: „Obzeráme baby. Je ich tu pomenej, tak zájdeme aj do Fiľakova,“ smeje sa. Obaja sú podľa ich slov aktivační pracovníci v obci a vraj im je tak dobre.
„Ja by som nemenil. Sem-tam niečo porobím, podpíšem sa a mám pokoj,“ hovorí Balog. Kökény prikyvuje.
Materská škola kapacitne nepostačuje
V obci majú materskú i základnú školu s triedami do štvrtého ročníka. „Škôlkarov máme 20 a školákov 73,“ hovorí Eva a dodá, že všetky deti sú zo sociálne slabých rodín. „Tí, čo sú na tom lepšie, dávajú svoje deti do fiľakovských zariadení.“
Starosta sa do nich chystá zainvestovať. „Na škole chceme opraviť strechu, lebo zateká. Materskú školu zas potrebujeme rozšíriť, kapacitne nám nestačí. Potrebujeme postaviť prístavbu,“ hovorí.
Podali už aj projekt a čakajú na jeho odsúhlasenie. Ráta sa v ňom aj s vybudovaním komunitného centra. „Predsa len je to iné, ako terénni pracovníci by sa tam vedeli sociálne znevýhodneným deťom viac venovať,“ hovorí Eva. Na tento účel majú budovu, ktorú je ale potrebné zrekonštruovať.
Vychodia štyri triedy a na školu sa vykašlú
Starosta rieši problémy s početnou skupinou chudobných takmer každý deň. Starosť mu robí ich nízka vzdelanostná úroveň.
„Žiaľ, keď tu vychodia tie štyri roky, ďalej sa vykašlú chodiť do Fiľakova. Potom sú rodičia trestne stíhaní. Za trest dostávajú povinnú prácu, ktorú im starosta musí dať. Aj teraz riešime takých dvoch,“ hovorí ekonómka s tým, že deti bez vzdelania veľkú šancu na lepšiu budúcnosť nemajú.
Okrem tohto problému majú ďalší problém s tým, že ich domy stoja na nevysporiadaných pozemkoch, čo sa starosta tiež chystá budúci rok zmeniť. Tieto rodiny majú k dispozícii aj 11 dvojizbových sociálnych bytov.
Do potoka vyhodili chladničku
„Ale čo vám poviem, smutno mi je z toho. Žijem tu celý život a veľmi sa to tu zmenilo. Voľakedy tu bol život, bolo veselo,“ hovorí dôchodkyňa, ktorá chce ostať v anonymite.
„Teraz tu už skoro nikto poriadny nežije. Iba títo naši spoluobčania, ktorí robia neplechu a robiť sa im nechce. Aj minule musel starosta dať vyčistiť potok, lebo tam vyhodili chladničku. V strede dediny. Neviem, čo s nami bude ďalej,“ dodá smutne dôchodkyňa.
Ani Eva to nevidí ružovo. Neverí, že bude lepšie, kým sa ľuďom nedá práca. „Ženy chodia opatrovať do Rakúska, niektorí robia vo fiľakovských fabrikách a väčšina nikde.“ So starostom sa zhodnú, že kým sa toto nezmení, dedina nikdy nebude prosperujúcim a veselým miestom, ako bola za starých čias.
