ZÁKAMENNÉ. Víťazstvá a pády – jedno tešilo, druhé hnalo ďalej. Prekážky sú na to, aby sa prekonávali. Často drina do úmoru, žiadne prázdniny, dovolenky. Je súťaž, treba cvičiť. Vydržali tí, ktorí mali sny a túžili ich uskutočniť napriek tomu, že sa zdali nereálne.
Na Slovensku sme sa stali jednotkou, vo svete uznávaným divadelným súborom s vlastnou poetikou.
Nastal čas, položiť si otázky: ,,Čo ďalej? Akým smerom sa vybrať? Kde sa posunúť?“ Začali sme sa obzerať okolo seba. Nezabudli sme popri tom všetkom na to, odkiaľ sme vyšli? Treba sa vrátiť domov, k našim.
Prvosienky a domováci
Po vzájomnej dohode s Adrianou Adamicovou, riaditeľkou Domova sociálnych služieb a zariadenia pre seniorov v Zákamennom, sme boli rozhodnutí. Zostaneme doma pri našich chlapoch, tak sme nazvali prijímateľov sociálnych služieb v zákamenskom zariadení.
Spolu s dievčatami z Prvosienky sme si určili jeden deň v týždni a začali robiť veľké divadlo s hendikepovanými ľuďmi.
Šesť chlapov vo veku 30 až 55 rokov spolu s nami našlo veľa radosti v spoločných stretnutiach. Boli to hodiny dramatoterapie plné vzájomného obohacovania sa, maľovania, spoločenských hier, plné priateľstva a porozumenia.
Stretnutie divadelníkov z dvoch svetov. Foto: Zuzana Demková
Možno to vyznieva trochu pateticky, ale nemôže súdiť, kto nezažil. My spolu s deťmi sme to zažívali prvý raz v živote a bolo to veľmi silné.
Veľa sme sa o Peťovi, Lackovi, Vladkovi, Kubkovi, Erikovi, Majkovi dozvedeli. Prirástli nám k srdcu a na Vianoce nám na zoznam darčekov pribudli nové mená. To už sme začali pracovať na našom divadelnom predstavení, lebo chlapci snívali svoj veľký sen. Vyhrať Žilinského Oskara. Dátum bol stanovený a nastal čas skúšania a zabúdania a znovuskúšania a opätovného zabúdania.
Nikomu to však nevadilo, lebo nám bolo spolu dobre. Postupne pribúdala hudba i rekvizity. Veľké farebné kocky z polystyrénu. Bolo treba naučiť sa rozoznať farby, postaviť si dom, ohradu, hrad, bránu. A tancovať. Ale nie na počítanie. Slobodne, z celého srdiečka.
Spojenie dvoch rôznych svetov
A prišiel deň, kedy sa naše spoločné úsilie malo naplniť. V Turí sme zažili Oskara, aký sa len tak nevidí. S Marilym Monroe a témou plnou fantázie Rozprávka.
Predstavilo sa 17 súborov z celého kraja s rôznymi inscenáciami. Všetky boli úchvatné svojou jednoduchosťou a pritom odkrývali zložitý vnútorný svet každého herca.
Naša spoločná inscenácia Farebný svet začala pesničkou Žijeme len raz, práve tu a práve teraz, slnko svieti rovnako na všetkých. Roztlieskala celú sálu. To sa potom chlapom hralo! Bol to bez slov, pohybom a gestami vypovedaný príbeh o priateľstve dvoch rôznych svetov.
Spoločné vystúpenie na javisku. Foto: Zuzana Demková
A myslím, že práve to porota ocenila. Oskara sme vyhrali! Vybojovali sme 1. miesto v súťaži domovov sociálnych služieb a zariadení pre seniorov Žilinského kraja v súťaži Žilinský Oskar 2015. Splnili sme si všetci svoj veľký sen.
Soška Oskara ostala v Domove sociálnych služieb a zariadení pre seniorov v Zákamennom a dievčatám z detského divadelného súboru Prvosienka pri ZŠ s MŠ v Zákamennom sa ušiel velikánsky darčekový kôš. Domov tak úspešne otvoril cestu dramatoterapii a ja som pochopila, že vždy je kam ísť.
Autor: Zuzana Demková
