LUČENEC/GALANTA. Lepšieho trénera a manažéra si nemohol priať. Napokon, Tomiho Kida Kovácsa z Galanty, ktorý je aktuálne slovenským najúspešnejším boxerom v stredne ťažkej váhe a svetovým šampiónom medzi profesionálmi, netreba širokej športovej verejnosti nejako zvlášť predstavovať. No a medzi jeho zverencov pripravujúcich sa v galantskom KO Box Clube , pribudol na sklonku septembra úspešný odchovanec Box clubu Lučenec. Róbert Rácz, ktorý tento rok ukončil stredoškolské štúdiá, sa po medailovej žatve medzi amatérmi, rozhodol presadiť sa aj medzi profesionálmi. V profi ringu by mal debutovať ešte tento rok. Počas prípravy na západnom Slovensku sa už stihol blysnúť na galavečeroch, kde získal skalpy pästiarov zvučných mien. Nás zaujímalo, ako sa našej boxerskej špičke s mladým Novohradčanom spolupracuje. Tomimu Kid Kovácsovi sme položili otázky v súvislosti s jeho rodiacou sa spoluprácou s Róbertom Ráczom.
Uplynulý mesiac pribudol medzi vašich zverencov novohradskej verejnosti veľmi dobre známy pästiar Róbert Rácz. Aktuálne nastupuje medzi mužmi a avizoval, že podpis zmluvy, ktorá ho katapultuje na profi scénu, je už na spadnutie. Čím vás zaujal mladík z Novohradu?
Roba som sledoval ako žiaka. Jeho štýl a pohyb v ringu sa mi vždy veľmi páčili. Bol technický, oplýval húževnatosťou a bojovnosťou. Viackrát sa stal majstrom Slovenska a je úspešným reprezentantom našej krajiny.
Rácz aktuálne napreduje pod vašou trénerskou taktovkou. Tento mesiac ste odkoučovali jeho tri zápasy na atraktívnych galavečeroch. Všetky pre Roba dopadli víťazne. Ako ste spokojný s jeho prístupom k tréningom a plnením taktických pokynov počas zápasu?
Som rád, že zatiaľ sme ako dvojka v ringu uspeli. S Robom sa mi pracuje dobre . Na tréningoch a aj mimo nich je disciplinovaný.
Takže celková spokojnosť?
Robo má svoj cieľ a pracuje na jeho dosiahnutí. Páči sa mi, že nie je lenivý. Môžem sa na neho spoľahnúť aj mimo telocvične. Je ešte mladý, no dozrieva. Myslím si, že jeho zmýšľanie a prístup ho privedú k úspechom. Napriek tomu, že sme spolu ešte len krátko, mu verím.
Byť profesionálom, to je už iná káva v kariére pästiarov. Napokon, sám ním ste a na profi scéne ste dosiahli výrazné úspechy. Domnievate sa, že Robo má na to, aby uspel aj medzi profesionálmi?
Vždy treba postupovať krok za krokom. Určíme si ciele a pracujeme dovtedy, kým ich nedosiahneme. Byť profesionálom na Slovensku je naozaj ťažké. Ja sa svojim zverencom snažím zabezpečiť adekvátne podmienky na život a prípravu. Ak bude poslušný, tak výsledok sa určite dostaví. Ja som „len“ jeho tréner, manažér, podpora. Predovšetkým on musí chcieť viac ako ja. Ak to tak bude, tak potom nás nikto nezastaví. Musí doslova žiť a dýchať pre tento šport a úspech.
V čom Robo vyniká, čo sa týka boxu a naopak, kde vidíte jeho rezervy?
Teraz je o tom priskoro hovoriť. Zatiaľ sa ešte len spoznávame. Mám však už predstavu, ako ho pripraviť na profi kariéru. Profi ring a zápasy mu budú sedieť.
Uvidíme Roba v profesionálnom ringu už tento rok?
Pravdepodobne áno. Prestup a premiérový duel medzi profesionálmi by sme chceli zrealizovať ešte tento rok.
Venujete sa mladým pästiarom, ktorí dosahujú skvelé výsledky. Okrem toho ste aj vy sám v neustálom tréningovom procese, keďže ste aktívny športovec. Darí sa vám skĺbiť tieto dve veci?
Práca s mojimi zverencami ma veľmi baví. Je síce značne náročná na čas, energiu a financie, no keď vidím, že žnú úspechy už aj na medzinárodnej scéne, tak som nesmierne šťastný. Spravím pre nich viac než všetko. Sú doslova mojimi deťmi. Aj keď by si niekedy zaslúžili aj naložiť na zadok, ako od otecka. Keď sa pozerám ako napredujú, aký kus práce majú za sebou, tak sa mi v mysli vynoria ich začiatky, prvé tréningy. To sú momenty, keď je ťažké ubrániť sa slzám radosti. Všetkých ich mám skutočne veľmi rád.
Založili ste klub, ktorý úspešne funguje. Váš projekt Slovensko do rukavíc prebieha už tretí rok, mimochodom tiež úspešne. Aký je váš názor na celkovú úroveň a napredovanie boxu v našej krajine?
Doba je ťažká. Mládež nemá záujem o šport. Máloktorý tínedžer má dnes výdrž. Čo sa týka voľnočasových aktivít, tak mladí dnes majú veľa možností. Je počítačová doba a tá, žiaľ, prospieva lenivosti. Deti potrebujú vzor a motiváciu. Ja svojich zverencov motivujem a tiež podporujem. Ukazujem im cestu a najmä sa s nimi veľa rozprávam. Sme malá krajina a nás, boxerov, je bohužiaľ málo. Kluby zápasia s nedostatkom financií, sponzori sa do športu nehrnú. Osobne sa však nemôžem sťažovať. KO Box Club, ktorý som založil v roku 2007, napreduje každým rokom. Moji zverenci dosahujú čoraz lepšie výsledky. Všetko je to o práci a vytrvalosti, no a my bojujeme.
