LUČENEC. Divadelný súbor Timrava, ktorý neodmysliteľne patrí do kultúrneho života Lučenca, onedlho oslávi jubileum, sedemdesiat rokov svojej existencie.
V začiatkoch súbor zažíval úspešné obdobie
História Divadelného ochotníckeho súboru v Lučenci sa začala písať v roku 1945. „Väčšinu súboru tvorili učitelia a v menšej miere úradníci. Založil ho Pavol Karas,“ hovorí Sylvia Golianová, predsedkyňa občianskeho združenia Timrava.
Od svojho vzniku sa súbor pravidelne zúčastňoval na celoslovenských, ale aj vtedajších celoštátnych prehliadkach a súťažiach. „Dvakrát vystupoval na scéne Národného divadla v Bratislave s hrou Príbeh jednej lásky. Trikrát sa zúčastnil celoštátneho Jiráskovho Hronova, čo znamenalo, že patril k špičke československého ochotníckeho divadla,“ menuje Golianová. Pred päťdesiatimi rokmi im dokonca udelil vtedajší prezident ČSSR Vyznamenanie za vynikajúcu prácu.
V súbore začínali aj neskorší profesionálni herci, ako napríklad Eva Rysová, Štefan Kvietik či Norina Bobrovská.
Za normalizácie v sedemdesiatych rokoch Timrava zanikla. „V roku 1972 odohral súbor posledné predstavenie a po ňom nastalo 17 rokov nútenej pauzy.“
Založili združenie, súbor začal novú éru
V roku 1987 sa Timravu podarilo oživiť. Odvtedy inscenácie premiéroval takmer každý rok. Najplodnejším obdobím súboru však ostali roky jeho vzniku. „Hoci sa v týchto rokoch rodili inscenácie každý rok, už nedosahovali také výsledky ako v minulosti.“
Od roku 1998 do 2007 zažívali menšie úspechy, no nadšenie vyprchalo. „V roku 2007 sme sa rozhodli založiť občianske združenie a oslovili sme bývalých členov súboru. Jeho činnosť sa nám podarilo oživiť hrou úspešnej Katky Mišíkovej s názvom Zabudla som. Tá odštartovala novú éru divadelného súboru Timrava v Lučenci.“
V priestoroch, ktoré im poskytuje mesto, nacvičujú dvakrát týždenne, niekedy aj cez víkendy. Na tvorbe inscenácií sa podieľa režisér Árpi Szabó, hosťujúci Marián Lacko, Dušan Krnáč a Sylvia Golianová.
Súbor sa môže pýšiť množstvom ocenení
Timrava, ako väčšina divadelných a folklórnych súborov, nemá veľký rozpočet.
„Keďže sme občianske združenie, fungujeme zo sponzorských príspevkov, ktorých nie je veľa. Okrem toho máme peniaze z projektov, ktoré píšem ja, z toho, čo si zarobíme na predstaveniach a s pomocou Mesta Lučenec, ktoré nám každý rok prispieva na činnosť.“
Združenie sa okrem Timravy rozrástlo aj o súbory Divadlo mladých a detský súbor Divadielko z kufra, medzi ktoré musí financie deliť.
Súbor sa môže pýšiť radom ocenení, ktoré získal aj v posledných rokoch. Timrava sa pravidelne zúčastňuje krajskej divadelnej prehliadky Zochova divadelná Revúca. „V roku 2008 sme s hrou Chodíte sem často získali 2. miesto. O rok neskôr dostala Katka Mišíková ocenenie za autorskú monodrámu Som žena. A čo? v roku 2011 3. miesto na prehliadke Palárikova Raková v Čadci.“
Ich umenie predviedli aj našim susedom. S hrou Azyl sa predstavili v Maďarsku na medzinárodnom festivale v Sarvaši.
Divadlo mladých a Divadielko z kufra za staršími divadelníkmi nezaostávajú, pravidelne získavajú popredné priečky na rôznych súťažiach.
Mladí majú o divadlo záujem
Za ich prácu dostávajú uznanie a ocenenia aj mimo súťaží. „Náš dvorný režisér Árpi Szabó, ktorý v súbore pôsobí 21 rokov ako režisér, no už predtým sa tam pohyboval ako scénograf a herec, dostal cenu primátora za prínos a rozvoj ochotníckeho divadla v meste a za dlhoročnú prácu s deťmi a mládežou.“
V súčasnosti má súbor približne dvadsať členov. „Ozývajú sa mladí, ktorí by radi hrali divadlo a taktiež sa vracajú bývalí členovia. Tí mladí sú prevažne stredoškoláci a dospelí sú vo veku od 36 do 70 rokov.“
V poslednej dobe podľa nej narastá záujem mladých o divadlo. „Aj preto sme založili Divadlo mladých. Chce to ale obetovať veľa voľného času a disciplínu.“
S miestnou kultúrou je to zložité
Hovorí, že hoci majú snahu, v Lučenci je to s miestnou kultúrou zložité. „Udržiavať nejaké tradície je jedna vec, no vypredať sálu ne-dokážeme. Väčšinou nás chodia podporiť rodinní príslušníci, priatelia a niekoľko fanú-šikov nášho súboru.“ Na premiérach mávajú takmer plno, reprízy sú slabšie.
„Snažím sa ponúkať naše predstavenia aj do okolitých obcí, takže si párkrát zahráme aj inde ako na domácej scéne. Tam je to s divákmi tiež slabé.“ Mnohokrát ich dokonca odmietnu. „Kvôli financiám. Pritom my potrebujeme hlavne zaplatiť cestu.“ Problémy majú aj s technikou. „Technikov nemáme. Nikto nemá záujem tráviť svoj voľný čas na skúškach v divadle a navyše zadarmo. Už som preto svietila aj ja.“
Golianovú však najviac trápi, že nevidí taký zápal pre divadlo, skutočné nadšenie ako v minulosti. „Každý sa vždy niekam ponáhľa, dôležité sú iné veci, nie je na nič čas.“
Napriek problémom ju práca napĺňa
Táto práca ju napriek všetkým problémom napĺňa a baví. Od detstva sa videla v divadle. „Vďačím za veľa Árpimu Szabóovi, s ktorým spolupracujem od roku 1994. Mnohému ma naučil a za to, že tak milujem divadlo, vďačím aj jemu.“
Pri pohľade späť vidí úspechy, ktoré so súborom dokázali - premiéry, krajské prehliadky, ocenenia, cesty, workshopy, divadelné bály.
„Urobili sme aj dve rozprávky, zvlášť som hrdá na projekt Cesta Janka Hraška veľkým svetom. Tam sa vytvorila partia mladých ľudí, ktorí podali úžasné výkony a celé predstavenie malo veľký úspech.“ Hovorí, že bez nadšenia a lásky k divadlu by to nešlo. „Ale verte, je to niekedy naozaj ťažké. Berie mi to všetok voľný čas. Musí to byť láska, keďže ma to neživí.“
Oslávia sedemdesiate výročie
Sedemdesiate výročie súbor oslávi 21. novembra v rámci Noci divadiel. „Toto podujatie prezentuje divadlo tvorivým spôsobom v netradičnom časovom rozpätí. Divadlá sa spoja presne o 19-tej hodine, keď vo všetkých naraz zaznie spoločný potlesk.“
Potom súbor divákom predstaví premiéru dramatizácie novely Boženy Slančíkovej Timravy - Ťapákovci. Oslava začne už o 18-tej hodine slávnostnou vernisážou fotografií a materiálov súboru Timrava od začiatku až po súčasnosť. Po predstavení ukončia večer slávnostnou recepciou spojenou s besedou a premietaním ukážok z jednotlivých inscenácií.
