Niet práce ani peňazí

UHORSKÉ. Pre mnohých je Uhorské len malá dedina nachádzajúca sa kdesi v okrese Poltár. Pre väčšinu Uhoršťanov je to však najkrajší kút na svete. Uhorské je tradičná obec, kde na jeseň cítiť vo vzduchu štipľavý dym vychádzajúci z komínov, počuť tu cinkulár i štekot psov.

Súčasný život má ale ďaleko k vidieckej idylke. Nech ste prišli v dedine ku komukoľvek, všade by ste pocítili strach z neistej budúcnosti a únavu v hlase zo súčasnosti. Je tu vyše tridsaťpercentná nezamestnanosť a pracovných príležitostí žalostne málo. Veru, kľukatý život majú Uhoršťania, minimálne taký, aká je kľukatá cesta, ktorá sem vedie.

Družstvo skrachovalo, Sakala sa stal starostom

Vo štvrtok ráno bola dedina ako vymretá. Len smetiarske auto narúšalo pokoj.

„Keď tu fungovalo družstvo, to ste mali vidieť ten čulý ruch. Každé ráno i poobede kráčali chlapi hrdo dedinou,“ spomína na minulosť Mária Kuviková. Má 60 rokov, z ktorých 40 prežila v Uhorskom. Už dlhšiu dobu pociťuje u svojich susedov pesimizmus. Stačilo by viac práce a peňazí a hneď by tu bolo veselšie.

Na obecnom úrade už bolo rušnejšie. Starostu sme zastihli na odchode. „Stále je dosť vybavovačiek,“ hovorí Jozef Sakala. Pochádza zo Žiliny.

Do dediny sa prisťahoval v roku 1988. Priviedla ho sem práca na družstve. To po troch rokoch skrachovalo a jeho známi ho nahovorili, aby kandidoval za starostu.

„Váhal som, či sa mám uchádzať o priazeň voličov. Bol som pre nich prisťahovalcom a tento fakt hovoril proti mne,“ spomína starosta. Uhoršťania mu dôveru vyslovili. Odvtedy je starostom. „Nie som posledný mohykán. Kolegovia z Kalinova a Málinca sú na tomto poste dlhšie,“ hovorí s úsmevom na tvári Sakala.

Uhoršťania spísali petíciu, o pomoc žiadajú Kotlebu

V posledných dňoch ho zamestnávala petícia, ktorú adresovali županovi Banskobystrického samosprávneho kraja. „Táto nie je prvá. Už pred dvomi rokmi sa ľudia sťažovali na kriminalitu. Domy, ktoré nikto neobýva, vykrádajú neznámi páchatelia. Ľudia si myslia, že zlodeji pochádzajú z radov domácich,“ hovorí starosta.

Je presvedčený o tom, že tento problém by vyriešili kamery. Obec už dvakrát vypracovala projekty na kamerový systém, žiaľ, ani raz nebola úspešná. „Možno do tretice budeme mať šťastie. Žije tu takmer 600 obyvateľov, z ktorých sú niektoré rodiny neprispôsobivé,“ priznáva starosta.

Opravili cesty a poradili si aj s neplatičmi

Ročný rozpočet obce je 350-tisíc eur. Väčšinu peňazí pohltia prevádzkové náklady. Pred piatimi rokmi sa Uhoršťanom podarilo získať z európskych fondov 300-tisíc eur.

„Za tieto peniaze sme opravili polovicu miestnych komunikácií. Päťpercentnú účasť, 19-tisíc eur, sme hradili z vlastných peňazí,“ hovorí starosta. Teší ho, že vláda obciam na budúci rok prisľúbila viac podielových daní. „Ostane nám viac na budovanie obce.“

S miestnymi daňami od fyzických osôb samospráva nemá problémy. „V dedine máme rodiny, ktoré majú problém s hospodárením. Pre ne je obec osobitným príjemcom. Takto fungujeme už minimálne päť rokov.“ Horšie je to s právnickými osobami, tie s platbami meškajú.

Ženy chodia do Rakúska, zo sklárstva nič nebude

Najväčším zamestnávateľom v Uhorskom je obec. Na malých obecných službách zamestnáva 50 ľudí a taký istý počet nezamestnaných. Vďaka nim v obci opravili starú kúriu, kultúrny dom i sobášnu miestnosť. V úrade okrem starostu pracujú matrikárka, ekonómka a dvaja terénni sociálni pracovníci.

Čo môžu okolité obce Uhorskému závidieť, je kanalizácia. „Tú máme už od roku 1993. Máme aj vlastnú čističku, ktorá však nutne potrebuje rekonštrukciu, pretože nespĺňa predpísané parametre,“ vysvetľuje starosta. Čističku mali využívať aj okolité tri obce – Krná, Hradište a Rovňany. Tie však kanalizáciu nemajú dodnes.

Budúcnosť starosta nevidí ružovo

„Dúfal som, že v Poltári rozbehnú sklársku výrobu. Kedysi bol Poltár baštou sklárskeho priemyslu. Pracovala v ňom drvivá väčšina tunajších ľudí. Poór však oznámil, že zo sklárstva nič nebude. Neverím, že sem v blízkej budúcnosti prídu iní investori.“

Vyše 30-percentná nezamestnanosť sa podpisuje aj na demografickej krivke. Väčšinou tu žijú dôchodcovia, mladých rodín je málo. Veľa žien chodí do Rakúska opatrovať. Tunajšie družstvo si prenajala spoločnosť z okresu Veľký Krtiš, ktorá sa venuje rastlinnej výrobe.

„V budúcnosti plánujú aj živočíšnu. Možno tam nájdu prácu dvaja či traja Uhoršťania,“ zamýšľa sa starosta.

Rybník využívajú rybári, obec z neho neprofituje

Starosta neverí, že by tento kraj spasil turizmus, no pomohol by mu.

„Máme za humnami rybník, ale väčšinou ho využívajú rybári. Pozemky pri rybníku zas patria urbárskej spoločnosti. Mali sme už niekoľko rokovaní, ako tento potenciál využiť v prospech dediny, no zatiaľ sme sa na ničom rozumnom nedohodli,“ hovorí Sakala.

Plány o obecnom kempingu a turistickom ruchu zatiaľ ostávajú len v starostovom šuflíku. Problémom do budúcna môže byť prevádzkovanie základnej školy. Rodičia totiž čoraz viac detí umiestňujú do škôl v okresnom meste.

„Kde sú deti, tam je život. O školu však budeme bojovať,“ hovorí starosta. Roky vo funkcii ho naučili nevzdávať sa a ísť si za svojím cieľom. Ten Sakalov je v najbližšej dobe zhrnutý do troch bodov – získať peniaze na čističku vody, kamery a miestne komunikácie.