Na slovíčko s úspešným jazdcom Koška Horseteamu Lučenec Norbertom Horváthom.
LUČENEC. Športová kariéra sa mu sľubne rozbieha. Na súťažný kolotoč síce nasadol len nedávno, no už sa môže pochváliť úspechmi. Jeho zbierka cenných trofejí sa utešene rozrastá. Na štart sa postavil na domácich i zahraničných pretekoch. Šesťnásťročný jazdec Koška Horseteamu Lučenec Norbert Horváth nezažiaril len na parkúroch, ale stihol sa blysnúť už aj v military. Nás zaujímali začiatky jeho športovej kariéry i plány do budúcnosti.
Kto a kedy ťa priviedol k jazdeckému športu?
Ku koňom ma priviedol starý otec. Nespomínam si však presne, kedy to bolo, pretože v tom čase som bol ešte malým chlapcom.
Kedy si absolvoval svoju úplne prvú súťaž? Bol si spokojný s jej výsledkom?
Súťažnú premiéru som mal v Maďarsku. Bolo to hneď za hranicami, v Šomoške. Sedlal som tam Fantahgiro Wavo. Pretekal som mimo konkurencie. Bola to jazda bez zhodených prekážok, teda bez trestných bodov. Bol to štart do mojej prvej jazdeckej sezóny.
Je jazdectvo náročným športom? Určite to nie je len o vyšvihnutí sa do sedla a samotnom jazdení...
Podľa mňa patrí jazdectvo k tým náročnejším športom. Je najmä o súlade jazdca s koňom. Tiež je veľmi dôležitý cit. Jeden bez druhého nedosiahnu nič. Bez porozumenia a súhry jazdeckej dvojice by sa tento šport určite nedal robiť.
Na nedávnych súťažiach sme ťa zaregistrovali v sedle Campa. Je to tvoj kôň?
Áno, je to môj kôň, valach. No musím pripomenúť aj moju úžasnú kobylu Fantaghiro Wavo, s ktorou, ako som už spomínal, som odštartoval svoju jazdeckú kariéru. Práve v jej sedle som si vlani v novembri urobil jazdeckú licenciu, bez ktorej by som nemohol štartovať na pretekoch.
Vráťme sa ešte ku Campovi. Vychoval si si ho sám?
Nie. Kúpili sme ho tento rok na jar, aby som mohol viacej trénovať.
Stihli ste sa už zohrať?
Ťažko povedať, či sme zohratí, aj keď nám to spolu ide celkom dobre. No podľa mňa nám do úplnej súhry ešte nejaký ten čas treba.
Blíži sa koniec roka. Aká bude tvoja športová bilancia?
Je to moja premiérová jazdecká sezóna. S Fantaghiro Wavo a Campom som absolvoval viacero pretekov. Štartoval som na Slovensku aj v Maďarsku. Postupne som zo súťaží stupňa M, kde je výška prekážok 80 – 90 cm, prešiel „zetkom“ až do stupňa obriažnosti ZL, kde sú už prekážky vysoké 110 – 115 cm. Každý štart je pre mňa novou výzvou, cením si každé zazvonenie zvončeka v odjazdených súťažiach. Dekorácie sú nesmiernym potešením pre jazdeckú dvojicu. Určite sa medzi mojimi stužkami a oceneniami nájdu také, ktorým prikladám veľký význam. Mám z nich obrovskú radosť a vynikajúci pocit.
FOTO: Z ALBUMU N. HORVÁTHA/BARNABÁŠ GARAI
Si členom populárneho Koška Horseteamu Lučenec. Ako sa ti v tomto klube páči?
Som veľmi rád, že môžem byť súčasťou tohto úspešného jazdeckého klubu. Našiel som tu podporu aj uznanie od ostatných jazdcov a tiež od predsedu klubu Vladka Košku. Jazdíme, staráme sa o kone, navzájom si radíme s kamoškami Luckou, Kikou, Didou, Lenkou, oboma Miškami a bratmi Mišom a Milanom Fridrichovcami.
Kto ťa pripravuje na súťaže?
Igor Šulek, ktorý aktuálne patrí k najlepším slovenským jazdcom. Veľa cenných rád a poznatkov z vlastných skúseností mi odovzdali oddielové kolegyne Lucka Kosková a Kristína Falťanová. Čo sa týka jazdeckého športu, tak s oboma si vynikajúco rozumiem. Touto cestou by som sa im chcel poďakovať za ich skvelé rady, čas a trpezlivosť.
Špecializuješ sa len na jednu disciplínu?
Ak máte na mysli, či sa orientujem len na parkúrové skákanie, tak nie.
Takže tvoj nedávny debut v military na Látkach nebol len jednorazovým spestrením tvojho súťažného kalendára?
Military, teda skúšky všestrannej spôsobilosti jazdca, ktoré som absolvoval na Látkach, boli v podstate pre mňa naozaj spestrením, no myslím si, že sa takýchto pretekov ešte v budúcnosti zúčastním. V crosse Campo ukázal svoju odvahu, skákal a cválal bez zaváhania. Jeho výkon bol stopercentný. Takže je to skvelý prísľub do ďalších súťaží tohto typu.
FOTO: Z ALBUMU N. HORVÁTHA/BARNABÁŠ GARAI
Kto ťa najviac podporuje v jazdeckom športe?
Podpory sa mi dostáva naozaj z každej strany, či sú to rodičia, rodina, klub, škola alebo kamaráti. Všetkým veľmi pekne ďakujem.
Máš svoj vzor na poli jazdeckého športu?
Áno. Je ním už spomínaný Igor Šulek, pod taktovkou ktorého sa pripravujem na súťaže. Obdivujem však aj ďalších skúsených jazdcov.
Aké sú tvoje športové plány do budúcnosti?
Samozrejme, že čo sa týka jazdectva, chcem neustále napredovať a robiť tento šport na vrcholovej úrovni. V budúcnosti by som sa rád venoval aj chovu koní. Tento odbor študujem na lučeneckej Strednej odbornej škole hotelových služieb a dopravy. Mojou prioritou je aktuálne škola.
