KLENOVEC. V obci v okrese Rimavská Sobota dokončili rekonštrukciu kolešne a malého domčeka, v ktorom plánujú zriadiť Klenovskú izbu. V kolešni zas bude múzeum súkenníctva a gubárstva. Na projekt dostala samospráva v Klenovci 71-tisíc eur prostredníctvom Miestnej akčnej skupiny Maholont.
„Kolešní bolo v minulosti okolo Klenovca veľa. Väčšinou stáli na vŕšku a majitelia ich využívali ako senníky a hospodárske budovy,“ hovorí Zlata Kaštanová, starostka obce.
Mnohé z nich kúpili chatári, veľa z nich osirelo. V tej, ktorú zrekonštruovali, sa nachádza aj mangeľ. „Práve preto sme ju vybrali. Je to zariadenie na konečnú úpravu plátna a textílií,“ hovorí Kaštanová. Nie je to však jediné zariadenie, ktoré sa samospráve podarilo zozbierať.
„Máme aj poľnohospodárske stroje, ktoré používali pri hospodárení naši dedovia a pradedovia,“ vysvetľuje Kaštanová.
Vstávalo sa za svitania
Kolešne v okolí Klenovca ožívali na jar, cez zimu väčšinou osireli. Gazdovia statok zahnali do dediny, skromné obydlia zamkli, aby sa na samoty opäť vrátili. Bohatší gazdovia si pôdu kupovali bližšie k dedine, tí chudobnejší sa sťahovali do vrchov.
V jednej takejto kolešni býval aj Jaroslav Piliarik.
„Na kolešniach sa vstávalo za svitania, pretože sa bolo treba postarať o statok. Podojiť kravy, opatriť kone a potom ich vyhnať na pašu,“ spomína Piliarik.
Prebytky gazdovia predávali. „Moja stará mama predávala vajcia, mlieko, maslo, tvaroh, slaninku aj zemiaky hutníkom do Utekáča. Raz za mesiac bol v Kokave „zvod“. Tak sa volal jarmok, na ktorom sa kupčilo s dobytkom - s kravami, ovcami, volmi, ale aj s koňmi. Gazdovia zjednávali cenu a keď sa dohodli, ostalo aj na trúnok v krčme,“ približuje časy dávnominulé Jaroslav. Dodá, že našim predkom stačilo desať hektárov pôdy a tri kusy dobytka, aby vyžili.
„Na jeseň sme naložili do voza debničky s jablkami. Urodili sa zdravé. Zapriahli sme kone, tí chudobnejší kravky, a poďho do Lomu nad Rimavicou. Koncom septembra tam býval odpust. Bol to cirkevný sviatok. Prišli aj Horehronci. U nich sa jablká neurodili. Za naše boli ochotní dobre zaplatiť,“ hovorí Jaroslav.
Kupčilo sa s vlnou, ľanom, ba aj s perím. Prakticky so všetkým, čo bolo navyše. Obchod preveril šikovnosť, obchodného ducha a priniesol do chalupy koruny.
Jeden z posledných gubárov je Fotta
Múzeum súkenníctva a gubárstva plánujú v Klenovci sprístupniť už koncom marca. Kedysi tu vyrábali guby v každom treťom dome. Tradičné vlnené látky pripomínajú baraniu kožu.
„Guba z Klenovca sa objavila aj v inscenácii Kubo na bratislavskej Novej scéne,“ hovorí starostka.
V minulosti sa bez gúb nezaobišiel žiadny gazda, bača či drevorubač. Cez deň hriali a chránili pred dažďom, v noci slúžili na spanie.
Jeden z posledných majstrov, ktorý v Klenovci doteraz vyrába guby, je Ján Fotta. „Remeslu som sa priučil u Jozefa Papa z Klenovca. V minulosti ste našli gubára v našej dedine takmer v každom druhom dome. Dnes som ostal už len ja sám,“ hovorí Ján.
FOTO: SME.SK - Karol Sudor, Mišo Veselský, Martin Kleibl
Všetko, od vlny až po hotový koberec, spracúva ručne. Guby a koberce vyrába pre Ústredie ľudovej umeleckej výroby v Bratislave.
Rád spomína na časy, keď sa guby v Klenovci vyrábali vo veľkom. Fungovala tu jediná valkovňa na Slovensku. Odkúpil ju sociálny podnik, ktorý vydržal len krátko a odvtedy to ide s vyrábaním gúb dole vodou.
„Mali sme tam svoju práčovňu. Na jeden meter guby spotrebujete až päťtisíc litrov vody. Je to finančne náročná položka,“ vysvetľuje majster, ktorý sa výrobe gúb a tkaných kobercov venuje už od roku 1979.
Výroba jedného metra guby trvá aj desať hodín.
„Niekedy bolo v okolí Klenovca dostatok vlny. Chovali sa tu stáda oviec. Najlepšie na vlnu je valašské plemeno, ktoré sa však v súčasnosti chová stále menej a menej.“
Hovorí, že už dávno neplatí, že gubárske remeslo má zlaté dno. „Vyžiť z tkania gúb sa nedá. Je to len také prilepšenie popri mojom dôchodku,“ dodá.
Koberce z guby sú v našom regióne ťažko predajné.
„Meter stojí okolo 40 eur. To je pre našinca drahé. Kupujú ich väčšinou Bratislavčania alebo Nitrania. Tam nie je taká chudoba ako tu na juhu,“ dodá.
Klenovec má podmienky pre turizmus
Klenovskú izbu plánujú zriadiť tak, aby pripomínala obydlia starých Klenovčanov. Bude tu autentická lavica, stôl, posteľ, riad, náradie, ale i oblečenie. „Niečo sa nám už podarilo zhromaždiť, no zatiaľ je to len riad do kuchyne a nejaké drobnosti. Nábytok ešte nemáme,“ vysvetľuje starostka.
Dúfa, že im v tomto smere pomôžu Klenovčania, u ktorých sa dobový nábytok zachoval. „Vyzývam ich rozhlasom, oznam sme dali aj do obecných novín,“ hovorí starostka.
Klenovec sa do povedomia širokej verejnosti dostal aj tým, že tu pred vyše tristo rokmi chytili Jánošíka. Lapili ho spolu s Martinom Mravcom, známejším pod zbojníckym menom Tomáš Uhorčík. Kúsok za dedinou je miesto, ktoré Klenovčania dodnes spájajú s touto udalosťou. Volá sa Mravcov vŕšok. Jánošíkovská legenda spolu s atrakciami obce, ako sú kolešňa či múzeum súkenníctva a gubárstva, môžu do obce prilákať turistov. „Pomohlo by nám to,“ dodá starostka.
