KOLÁRE. Husi. Uctievali ich už Indovia, Egypťania, Rimania i Kelti. Na niektorých dedinách v našom regióne ich kedysi chovali v mnohých dvoroch. Jednou z nich boli Koláre, obec v okrese Veľký Krtíš. November bol práve mesiac, kedy ich gazdiné začali „štopať“.
„Aby z nich nebolo dobré len mäso, ale aj pečienka a masť, museli ich štopať štyri týždne,“ hovorí Alžbeta Gresinová, starostka obce.
Husi obľubujú vodu. Blízko Kolár tečie rieka Ipeľ. Tento fakt ovplyvnil skutočnosť, že v minulosti ste počuli ich gagotanie z každého tretieho dvora.
„Dnes sa ženy preorientovali skôr na kačky. Tie ľahšie vychováte,“ hovorí starostka.
Jednou z tých, ktoré chovali husi, je i Magdaléna Balková. Má takmer osemdesiat rokov a rada spomína na časy, keď pomastila kukuricu, zaliala ju vodou a “štopala“ husi.
„Najmä pred Vianocami k nám chodili lekári a podnikatelia z okresu. Za hus, ktorá mala približne deväť kíl, boli ochotní zaplatiť aj viac ako tisícku na ruku.“
Niekedy gazdinky naložili vykŕmené husi do koša a vybrali sa s nimi na trh do mesta.
„Najlepšie chutí husacina z hlineného plechu. Gazdinky z husí využili aj perie. Šklbali ich dva razy do roka. Perím plnili periny, s krídlami vymetali pece a komíny. Z peria robili aj masteničky,“ hovorí Gresinová.
Hoci Koláre nie sú pre labužníkov husaciny také známe ako napríklad Slovenský Grob, v minulosti mali dobré meno.
„Naše husi chutili výborne,“ dodá starostka.
