PÔTOR. V Žihľave žije menej ako 300 obyvateľov, no desiatky z nich sú filmoví herci. K filmu ich priviedol Ivan Vredík, lesný inžinier. Je to režisér, herec, scenárista a kameraman v jednej osobe. Stál aj pri zrode festivalu Hraný amatérsky humor v Dolnej Strehovej.
Urtica oslavovala
Pred štyridsiatimi rokmi založil filmový klub Urtica. Ivan hovorí, že humor je soľou života. Nechýbal ani pri oslavách jubilea, na ktoré prišli i filmári z iných regiónov. Samozrejme, nechýbali ani verní fanúšikovia.
„Názov Urtica je odvodený od latinského pomenovania rastliny žihľavy dvojdomej. Je to prejav úcty k tejto obci, veď v Žihľave vyrástli dobrí herci v každom jednom dome,“ vysvetľuje Ivan.
Prvý film natočili v roku 1974. Odvtedy hrali prakticky všetko: horor, discopríbeh, krimi, ale aj minipríbehy s voľnou tematikou. Smiech divákov ich vždy presvedčil, že vážna téma sa v ich podmienkach natočiť nedá.
Skalní zostali
Na začiatku mal klub päť členov, odvtedy sa v ňom vystriedalo vyše 330.
„Škoda, že stará generácia už vymrela. Niekoľko skalných však ostalo, ako napríklad Pelón Lopez, Vinettou, Texas Ranger, Kami, Dracula.“ Občas si v ich filmoch zahrajú aj pokrvní bratia z Ústavu sociálnych služieb v Kirti. Ivan rád a často s nostalgiou spomína na prvé hviezdy, ktorými boli Šaňo Barányi, Dežo Oláh-Rúra, Paľo Bojna - Šajko, Dušan Aleška známy ako Pako či Ján Molnár, ktorého prezývali Mučačo. „Často k nám chodí aj westernová skupina Túlaví vlci z Banskej Bystrice. Aj teraz prišli a vystúpili na oslavách nášho výročia,“ hovorí Ivan.
Výrok Hoga Foga
Filmu sa venuje len pár dní v roku. Živí ho práca v hore, kde narába s motorovou pílou. „S Pištom Plevom - Srandokanom sa stretneme vo februári, kedy striháme film, potom v máji a nakoniec v júli na filmovom festivale.“
Ivan s úsmevom na tvári hovorí, že skvelý film sa dá natočiť aj za jeden deň: „My už máme nacvičené pohľady do kamier i úsmevy popod fúzy. Skrátka, sme profesionáli a poznáme zaručený recept na dobrý výkon - ohnivú vodu.“
Prízvukuje, že aj Hogo Fogo vo filme Limonádový Joe tvrdil, že alkohol podávaný v malých dávkach nezaškodí v akomkoľvek množstve.
Vydržali tri hodiny
Ich prvý film mal názov Kaňon samé zlaté. Do sály kultúrneho domu pritiahol takmer celú dedinu. Premietanie trvalo statočné 3 hodiny a 7 minút. To preto, že sa zbláznil elektrický prúd, ktorý vypadol až na 3 hodiny.
„Chlapi, ženy aj deti vydržali, aby sa tých 7 minút mohli pozerať na svojich blízkych zvečnených na filmovom plátne. Nebolo to nič moc, ešte sme nemali veľmi vyspelú techniku.“
K indiánskym ohňom patria aj fajky mieru. Ivan nerátal, koľko ich vyfajčil: „To vie len Whakan-Tanka, ale každá jedna chutila skvele.“ Tá atmosféra, ktorú fajčenie prináša, sa nedá opísať. Ivan vraj podobný pocit prežíva pri premietaní filmu.
„Je to ako príchod novonarodeného dieťaťa na svet, je plný radosti a očakávania, ako ho prijmú ostatní homo sapiens.“
Film je vraj fenomén, ktorý stmeľuje celú dedinu. „Bielych, červených, čiernych, triezvych aj opitých, mladých aj starých, ľudí aj zvieratá, politikov aj občanov.“ Spomína si však aj na prípad, keď proti sebe poštval polovicu dediny. To vtedy, keď Ďuro z horného konca dostal lepšiu rolu ako Jano z dolného. Ivan hovorí, že každý správny fanúšik pozná ich filmy ako Western Werbung, Urtica Film Presents či najnovšiu Babičku Mary.
Momentálne členovia klubu pripravujú film Kinorama. Plánov do budúcnosti majú veľa, nápady prichádzajú samé od seba. Do takmer každého filmu sa snažia dať nádych romantiky Divokého západu.
