SUŠANY. Hrnčiarske Zalužany, Sušany, Hrnčiarska Ves, to sú obce v okrese Poltár, kde malo hrnčiarstvo tradíciu „Skoro v každom treťom dome v dedine sa točil hrnčiarsky kruh. Posledný hrnčiar Pavol Brezovický zomrel v sedemdesiatych rokoch,“ vysvetľuje Štefan Václavík, starosta Sušian.
Tradíciu domácich hrnčiarskych majstrov plánuje oživiť v pripravovanej publikácii. „Aj keď hrnčiarske nádoby už vytlačili kovové riady, bola by škoda, keby sa pre budúce generácie nezachovala aspoň spomienka o tomto remesle,“ myslí si starosta.
Živilo rodiny
Hrnčiarstvo v Sušanoch bolo popri poľnohospodárstve hlavných zdrojom obživy obyvateľstva. Majstri chodili svoje výrobky predávať na Dolnú zem a do krajín bývalej Juhoslávie.
Škridle a hlinený riad hrnčiari zo Sušian predávali najmä na trhoch v Maďarsku. „Z peňazí, ktoré utŕžili, si kupovali múku, kukuricu, hrach, masť, pšenicu, ale i víno. Chodili však aj na slovenské trhy, ktoré sa konali pri Hrone či na Spiši. Tam dokonca hrnčiarske výrobky vymieňali za zemiaky,“ informuje Václavík.
Pamätná izba
Hrnčiarstvo v Sušanoch pripomína pamätná izba, ktorú zriadili v priestoroch obecného úradu. Nachádza sa v nej staré hrnčiarske náradie, hrnce, misky, krčahy, sošky a hrnčiarske kruhy. „Niektoré majú už vyše sto rokov. Badať na nich rukopis starých majstrov.“
Obecné múzeum ročne navštívia desiatky turistov. „Nedávno sme tu mali dva plné autobusy z Maďarska.“
Ešte v medzivojnovom období bolo v dedine až sedem hrnčiarskych dielní. Dnes tu nenájdete ani jednu. „Hrnčiari už vymreli. Hrnčiarstvo zaniklo kvôli smaltovanému a sklenenému riadu,“ hovorí starosta.
Udržiava tradíciu
V susedných Hrnčiarskych Zalužanoch sa snaží tradíciu udržať hrnčiarka a keramikárka Danka Bakšová. Krása ukrytá v hline ju živí. Je jedinou hrnčiarkou v širokom okolí. Hrnčiarstvu sa venuje viac ako tridsať rokov.
„Začnem robiť a potom to už ide samé, nápadov mám dosť,“ hovorí hrnčiarka. Vyštudovala keramiku a hneď po škole nastúpila do Šamotky v Hrnčiarskych Zalužanoch. Má za sebou desiatky výstav. Vystavovala nielen na Slovensku, ale aj v Portugalsku. Jej diela sú originálne, ale najbližšie má k pôvodnej gemerskej keramike.
Z hliny dokáže vymodelovať čokoľvek, od najmenších hlinených ozdôb až po väčšie diela. „Hrnčiarska práca nie je jednoduchá, ale je krásna,“ hovorí Danka.
Vhodný darček
Sušany budúci rok oslávia 610. výročie založenia obce. „Publikácia bude vhodným darčekom pre rodákov,“ tvrdí starosta.
O veľkej spätosti obce so spracovaním hliny svedčí aj erb obce s motívom hrnčiarstva používaný na pečatidle už v roku 1770. Posledná hrnčiarska pec „Báňa“ vyhasla v šesťdesiatych rokoch 20. storočia. Na staré hrnčiarske rodiny Deákovcov, Čelinských, Sedlákovcov, Kováčikovcov či Olejčíkovcov si skôr narodení dodnes spomínajú.
„Škoda len, že sušianski hrnčiari sa neorganizovali v žiadnych spolkoch alebo v cechu. Preto sa o nich zachovalo málo historických dokumentov. Informácie máme jedine od pamätníkov,“ hovorí starosta.
Dodá, že v okolí obce bola vždy kvalitná hlina a preto sa hrnčiarstvom pravdepodobne zaoberali už ľudia, ktorí ako prví osídlili túto lokalitu.
