POLTÁR. Drinu v posilňovni pozná dôverne. Vie, aké je to siahnuť na dno svojich síl, zaťať zuby a vydržať v náročnej príprave. Zažil dni, keď mu v žalúdku „vyhrávali cigáni“, keď prísna diéta robila svoje nielen s telom, ale aj s psychikou. Stálo to však za to. Erik Gajdoš z Poltára, ktorý uplynulý týždeň oslávil osemnáste narodeniny, si vyložil do vitríny svoj prvý cenný úlovok zo súťažného móla. Na národnom šampionáte v naturálnej kulturistike, ktorý na sklonku októbra prebiehal pod Tatrami, získal striebro. Za svoj vstup do sveta tohto náročného športu vďačí novohradskej športovej verejnosti veľmi dobre známemu Petrovi Sitorovi. Tréner z Poltára stojí za úspechmi nielen kulturistov a fitnesiek, ale aj thajských boxeristov. Okrem toho sa zviditeľnil aj ako organizátor skvelých akcií.
„Cvičiť som sa rozhodol sám. Spočiatku ma kulturistika len zaujímala a postupom času ma začala aj veľmi baviť. Bolo to najmä preto, že od ostatných športov sa líši a navyše sa jej nemôže, respektíve sa jej nevenuje každý,“ povedal na úvod sympatický študent, ktorý sa rozhodol vystúpiť na súťažné mólo. Preto sa ho ujal tréner Peter Sitor.
„Peťo je naozaj veľmi dobrý tréner. Počas prípravy ma podržal najmä v okamihoch, keď som už bol rozhodnutý oznámiť mu, že na žiadnu súťaž napokon nepôjdem. Práve vtedy ma vedel správne motivovať a presvedčiť, že som to práve ja, kto by sa mal pred porotu postaviť,“ podotkol Erik, čím potvrdil, že tréner veľakrát nie je len trénerom a koučom, ale aj psychológom. Zároveň dodal, že disciplína je veľmi dôležitá. „Čo sa týka tréningov, stravy a celého prípravného procesu, tak Peťo vie byť aj prísny. Chce nás totiž čo najlepšie pripraviť na súťaže. Touto cestou by som sa mu chcel ešte raz veľmi pekne poďakovať.“
To, že príprava na súťažné mólo veru nie je med lízať, už Erik dávno vie. Pre sebaľútosť v nej nie je miesta. „Určite to nie je prechádzka ružovou záhradou. Počas cesty na pódium, na konci ktorej mala byť medailová priečka, ma postihlo veľa pádov. Musel som sa z nich rýchlo spamätať, hodiť ich za hlavu a ísť ďalej. Počas prípravy nezostáva čas na sebaľútosť. Slová o tom, že to nedokážem, v nej tiež nemali miesto. Skrátka, bolo treba všetko dotiahnuť do konca,“ povedal dorastenecký vicemajster. Pripomenul, že najmä posledné dva týždne pred súťažou sú extrémne náročne. „V tejto fáze prípravy je to zo dňa na deň horšie po fyzickej aj psychickej stránke.“
Erik Gajdoš so svojim trénerom Petrom Sitorom
Väčšina kulturistov označuje najmä diétu za najnáročnejšiu časť prípravy. Erik s nimi súhlasí. Tvrdí však, že si ju predstavoval oveľa horšie. „Najmä začiatok diéty je značne náročný. Neustále som bol hladný, keďže dávky jedla sa zmenšili. No a keď som si už začal zvykať a zdalo sa, že všetko bude v pohode, tak prišli nulové hodnoty sacharidov. Zo dňa na deň som sa cítil horšie. Napriek tomu som si myslel, že to bude náročnejšie. Mesiac odriekania sa dal vydržať.“
Predstavenie pred zrakmi odbornej poroty si užíval. Bola to odmena za všetku tú drinu v posilňovni. Okrem toho pod Tatrami neobišiel naprázdno. Na spiatočnú cestu si pribalil striebro.
„Na súťaž som sa veľmi tešil. V snahe priniesť si domov nejakú tú odmenu som na sebe naozaj tvrdo pracoval. O medailové priečky zavládol vyrovnaný boj. Musím uznať, že konkurencia bola v dobrej forme. Síce som sa nevyhol počiatočnej nervozite, no tá hneď, ako som vystúpil na pódium, zo mňa opadla. Svoje predstavenie som si užíval,“ povedal svalnatý stredoškolák.
Erik Gajdoš tvrdí, že v kulturistike sa našiel. Aj keď zatiaľ nevie konkretizovať, kedy opäť vycestuje na súťaž, chce sa tomuto športu naďalej naplno venovať. Jeho kulturistickým vzorom je Filip Menkinovski. Začínajúcim kulturistom odkazuje, aby sa nikdy nevzdávali a pracovali na sebe aj napriek bolesti a všetkým prekážkam. „Ak tomuto športu nič nedáte, tak vám nič nevráti,“ dodal Erik a na záver vyslovil poďakovanie za podporu trénerovi Petrovi Sitorovi, svojej rodine, kamarátom aj spolužiakom.
Sitor: Čo sa týka zodpovednosti, Erik je priam učebnicovým príkladom
Tréner Peter Sitor na margo prípravy a súťažného debutu svojho zverenca Erika Gajdoša: „S Erikovým umiestnením som spokojný. Verím, že ho to nakoplo správnym smerom. Čo sa týka zodpovednosti, Erik je priam učebnicovým príkladom športovca. Poslúcha a veľa sa pýta. Niekedy sa však pýtal až príliš veľa. Samozrejme, že ja som to len uvítal. Som rád, že sa vo veciach radšej uistí, akoby sa mal tváriť tak, že všetkému rozumie a opak by bol pravdou. Približne mesiac pred súťažou mal veľkú krízu. Pre povinnosti, ktorého ho čakali a ktoré boli pre neho prekážkou, to chcel vzdať. Potom sme si však všetko vydiskutovali s chladnou hlavou a ja som ho „dotlačil“ k tomu, že to zvládne a spolu to dupľom zvládneme. Tiež som mu povedal, že po súťaži bude určite rád, že to nevzdal. To sa napokon aj potvrdilo. Erik je takým malým dôkazom toho, že príprava na súťaž nie je vôbec jednoduchá a že psychická podpora trénera má veľký význam. Či bude Erik ďalej súťažiť, je len na ňom. Uvidíme, ako sa k tomu postaví, no verím, že na kulturistiku nezanevrie a v blízkej budúcnosti bude opäť súťažiť. Prajem mu najmä veľa pevného zdravia a odhodlania, pretože žijeme len raz. Určite je krásne plniť si svoje sny namiesto toho, aby sme neustále niekoho len obdivovali.“
(MB)
