LUČENEC. Synagóga v Lučenci roky chátrala. Prechádzala rukami viacerých vlastníkov. Vďaka eurofondom sa za päť mesiacov podarilo dokončiť prvú etapu rekonštrukčných prác. Obavy, že mesto nestihne požadovaný termín dokončenia, sa nesplnili. Už v blízkej budúcnosti bude synagóga slúžiť ako kultúrny multifunkčný objekt.
Dielo Leopolda Baumhorna
Stavbu synagógy zverila židovská obec v rokoch 1924-1925 do rúk vychýreného architekta Leopolda Baumhorna, ktorý pracoval vo významnej projekčnej kancelárii v Budapešti. Baumhorn sa podieľal aj na výstavbe synagógy v Segedíne, ktorá sa zaraďuje k najkrajším na svete.
Židovská obec zaplatila za stavbu 1,5 milióna korún. V roku 1948 ju predala štátu za viac ako 2 milióny korún. Synagóga bola poškodená. Poznačila ju okrem času i vojna. Štát v nej na dlhé roky spravil sklad obilia a umelých hnojív. Od roku 1980 bola prázdna. O deväť rokov neskôr ju chceli zbúrať.
Vďaka architektovi Jurajovi Dobrockému ju vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku a v roku 2002 ju jeho firma Avant kúpila. Mestu za ňu zaplatila 100-tisíc korún. Avant sa neskôr dostal do finančných problémov a sľubovanú opravu synagógy nezrealizoval. Neskôr kúpil objekt Lučenčan Tomáš Jalovecký. Ani jemu to s rekonštrukciou nevyšlo a tak synagógu predal firme Kobra. Tá v máji 2013 synagógu predala mestu za 1 euro. Samospráva totiž mala väčšiu šancu získať peniaze z eurofondov. Navyše, ak dostane súkromná spoločnosť európske peniaze, jej spoluúčasť na financovaní je až 50-percentná, kým pri meste len päť.
Mesto si muselo zobrať úver
Mestu sa podarilo na opravu synagógy získať takmer 2,4 milióna eur z eurofondov. Koncom júna si samospráva musela zobrať prekleňovací úver približne v rovnakej výške, v akej dostali dotáciu. Na úrokoch a poplatku za poskytnutie úveru zaplatí mesto viac ako 7-tisíc eur. Čas rekonštrukcie sa skrátil na päť mesiacov.
„Preto bolo potrebné riešiť financovanie stavby dvoma platbami refundáciou. Úver splatíme v dvoch termínoch. Prvý vo výške približne 45% a druhý vo výške takmer 55% objemu nenávratného finančného príspevku z eurofondov,“ povedala pre médiá v júni tohto roku Alexandra Pivková, primátorka Lučenca.
Pri mestskom úrade vznikla komisia, ktorá dozerala na priebeh prác. Za úver, ktorí poslanci schválili, sa mesto rozhodlo ručiť budovou na Námestí republiky. Mnohí poslanci mali voči tomu námietky. Ak by mesto nestihlo projekt zrealizovať a vyúčtovať do 31. októbra, reálne hrozilo, že bude musieť európsku dotáciu vrátiť. Tento fakt poslancov znepokojoval. „Veru, veľa nocí som kvôli tomuto prebdel,“ priznáva Juraj Pelč.
Zákazku dostala firma Kolek
Zákazku na opravu historického skvostu dostala lučenecká firma Kolek. Počas opráv sa vyskytli nepredvídané náklady, ale aj položky, ktoré nemožno uplatniť v žiadosti. Náklady nad rámec rozpočtu sa tak vyšplhali na približne 230-tisíc eur. Suma je aktuálna k 30. októbru. Nemusí byť konečná, môže sa vyšplhať ešte vyššie.
Z peňazí daňových poplatníkov zaplatí mesto napríklad prekládku telekomunikačného kábla, odstránenie náletových drevín, odstránenie poškodeného muriva, výmenu drevnej časti krovu či elektrické ovládanie okien. Spolu za tieto stavebné práce naviac je to čiastka vyše 70-tisíc eur.
„V tejto chvíli neviem posúdiť, či niektoré práce sa nedali spraviť za nižšiu sumu, alebo mohli počkať. Čakám na kompletné zhodnotenie stavby, ktoré by mala pani primátorka predložiť,“ hovorí Jozef Oravec, poslanec mesta. Privítal by, keby mesto ešte počas opráv vstúpilo do rokovania s Kobrou, budúcim majiteľom synagógy, a rokovalo o finančnej spoluúčasti pri nepredvídaných či neuznaných položkách.
Kúpili ruinu, Kobre vrátia skvost
Práce na synagóge pokračujú aj v týchto dňoch. Aj na druhú etapu opravy sa mesto pokúsi získať peniaze z eurofondov.
„Budem rád, ak sa nám to podarí. Ak nie, budeme musieť zvážiť, či sa do väčších opráv pustíme z vlastných peňazí,“ hovorí Pavol Baculík, viceprimátor mesta.
„Ak by sme nezačali s opravami synagógy, úplne by schátrala a rozobrali by ju zlodeji. Je symbolom mesta a som rád, že nám prvá etapa vyšla a podarilo sa zakonzervovať vonkajšiu fasádu. Uvidíme, čo bude, ďalej. Všetko závisí od financií, či sa nám podarí opäť získať nejaký grant,“ myslí si Juraj Pelč.
Synagóga ostáva vo vlastníctve mesta ešte desať rokov. Potom sa opäť za symbolické euro dostane do rúk Kobry. Za ten čas ju mesto môže opravovať, zveľaďovať a využívať na rôzne spoločensko-kultúrne akcie. Slávnostné otvorenie synagógy sa plánuje v budúcom roku.
