DRAŽICE. Chcela žiť lepšie ako jej rodičia. Chcela mať muža aj prácu. Počet detí prispôsobiť ekonomickej situácii. Prečo sa tak nestalo, povedať nevie. Možno ju zlomila rómska mentalita, možno prostredie, do ktorého sa dostala.
Matkou sa stala príliš mladá. Mala len 16 rokov. Prvému mužovi porodila sedem detí, druhému osem.
„Prvý bol zlý. Veľa pil, tĺkol mňa aj deti. Nikdy sme doma nemali peniaze. Bolo to veľmi zlé,“ hovorí Erika Barašová. Má 50 rokov.
Prekonala mozgovú príhodu, ktorá na nej zanechala viditeľné stopy. Ťažko chodí, rozpráva i zabúda. Jej životný príbeh je plný bolesti, ale i materinskej lásky. A to aj napriek tomu, že za smrť svojej len niekoľkomesačnej dcérky si vo väzení v Nitre odsedela päť rokov.
Bola podvýživená, zomrela na zápal pľúc
Rómska komunita je už raz taká. Predčasné ukončenie vzdelávania a nástup do úlohy matky, ktorá sa stará o domácnosť deti a od muža je viacej bitá ako sýta, je tu akousi tradíciou. Erika pochádza z ôsmich detí.
„Ťažko sa nám žilo. Vo vzťahu trpela moja mama aj stará mama. A v obidvoch som trpela i ja,“ hovorí Erika.
S prvým mužom sa rozviedla, druhý sa obesil. „Bol chorý a unavený zo života,“ hovorí matka pätnástich detí.
Životom sa pretĺkala, ako sa dalo. Stratili strechu nad hlavou, bývali v rôznych pivniciach. Do takéhoto prostredia priviedla na svet i malú Evku. Žila len niekoľko mesiacov. Podvyživené telíčko položil zápal pľúc. Erika dostala päť rokov tvrdej basy. Nerada spomína na toto obdobie. Vytriezvela z alkoholického opojenia a mala dosť času premýšľať nad tým, čo všetko sa v jej živote zomlelo.
Ostatné deti skončili v detských domovoch. Na mamu nezanevreli. Chodili ju navštevovať aj do väzenia.
„Mama nebola zlá, len si občas nevedela dať rady s nami, chudobou a chlapmi okolo nej,“ hovorí 21-ročný Tibor. Aj on by rád žil lepšie ako jeho mama. Kým bol v domove, začal chodiť na učňovku. Keď ho odtiaľ vypustili, na školu sa vykašlal. Chvíľu bol v Čechách, no potom sa vrátil domov. „Doma je doma,“ povie.
S priateľkou žije v polorozpadnutom dome, ktorý im starosta prenajíma za 40 eur mesačne. Nie je tam voda ani elektrina. Tibor sa dušuje, že on veru bude mať len dve deti. Jeho ambície a sny do budúcnosti? „Chcem mať prácu a rodinu.“
Susedia im nový dom závidia
Keď Erikiným trom deťom skončil pobyt v domove, prišli k mame. Adam, Julka a Marika. Od štátu dostali peniaze na kúpu a opravu domu. Erika sa z pivnice, kde bola neraz voda až po kolená, dostala do útulného vidieckeho domčeka.
„Dobre nám je tu. Len keby medzi tunajšími Rómami nebola taká závisť. Závidia nám novú strechu nad hlavou. Niektorí sa dokonca aj vyhrážajú,“ hovorí Erika.
Hoci sme do jej domácnosti prišli neohlásene, všade bol poriadok – v kuchyni, predizbe i dvoch detských izbách. Aj navarené mala. Len tu bola zima.
„Šetríme drevom. Zakúrime až pred večerom, keď prídu deti domov. Náš mesačný príjem je spolu 300 eur, z toho musí vyžiť päť ľudí,“ vysvetľuje Aladár Berky, Erikin druh.
Rodinné prídavky odkladá Erika do skrine. Gazduje s nimi Adam. Hoci má len 15 rokov, je to rozumný chlapec. Chcel by to niekam dotiahnuť. Najnovšie chce byť sociálnych pracovníkom a pomáhať chudobným rodinám.
„On to niekam dotiahne. Je iný ako my. Má rozum, vyjadruje sa ako pán a každému povie to, čo sa mu nepáči, priamo do očí. Fiškáľ je to. Minule ma vyvadil, že som v obchode nakúpila draho, že v obchodoch v meste je všetko lacnejšie. Ale mne sa ťažko cestuje autobusom, bolia ma nohy, “ vysloví pochvalu na adresu svojho syna Erika, životom ubitá žena.
Porodila pätnásť detí, žije z nich trinásť
V dome bývajú aj Marika a Julka. Marika má 14 rokov a len včera sa vrátila domov. Ušla k frajerovi, ktorý má 15 rokov.
„Bola som tam len deň. Zaľúbila som sa. No ja viem, čo robím, deti ešte nechcem. Chcem byť cukrárkou,“ vysvetľuje žiačka základnej školy.
Pri otázke, či užíva antikoncepciu, sa začervená a zavrtí hlavou: „Nie.“ Jej mama ani nevie, čo antikoncepcia je. Sotva od nej, aj keď ju má rada, môže počuť múdre rady do života.
Staršia Julka má 17 a žije u priateľa v Uzovskej Panici.
„Len aby nedopadla tak ako moja staršia sestra Žaneta. Má 22 rokov, tri deti a muža grobiana, ktorý bije ju aj tie chúdence. Žanetu nikdy nemal rád, išlo mu len o jej peniaze, ktoré dostala z domova,“ objasňuje situáciu Tibor.
Desaťtisíc sa rozkotúľalo a Žaneta z nich možno nevidela ani euro. „Aspoňže Adamko, Julka a Marika majú strechu nad hlavou,“ povie Erika, ktorá sa musela vyrovnať nielen so smrťou Evky, ale aj 21-ročného syna.
„Ferko sa volal, havaroval. Tak mi to oznámili z polície. Už sa presne nepamätám, pred koľkými rokmi zomrel.“
Z pätnástich detí prežilo trinásť. Ich matka by chcela, aby mali lepší život ako ona. No už teraz sú niektoré na tom horšie ako Erika.
Kolobeh života ich rodiny sa opakuje. Deti rodia deti, základné vzdelanie im dáva malú šancu uplatniť sa na trhu práce. Zvyky v rómskych rodinách sa nemenia. O plánovanom rodičovstve tu ani nechyrovať, bitky od opitých mužov sú na dennom poriadku.
