PRAVICA. Pravica je jednou z najmenších obcí na Slovensku. Žije tu 123 ľudí. V skromných domoch bývajú ľudia, ktorí sú roky nezamestnaní. Dlhé roky tu bol starostom Pavel Lenhard. V novembri uplynie rok, kedy po ňom prebral žezlo jeho syn. V obci sa za dvanásť mesiacov udiali viditeľné zmeny. Kým Lenhardov otec úradoval z domu, Pavel mladší je občanom k dispozícii na obecnom úrade.
„Trochu sme to tu zmodernizovali. Mám už aj počítač a tlačiareň. Na úrade ma ľudia nájdu denne od ôsmej do dvanástej,“ vysvetľuje starosta. Podarilo sa mu vybudovať verejné osvetlenie na Imrovom kopci. V osade, ktorá
patrí pod Pravicu, žije osem rodín. Investíciu za takmer 3-tisíc eur hradila obec z vlastného rozpočtu.
„Nainštalovali sme dvanásť úsporných lámp. Mesačne nás verejné osvetlenie stojí 230 eur,“ vysvetľuje starosta.
Ľudia sa ešte nenaučili separovať odpad
Život v obci má k európskemu štandardu stále na míle ďaleko. S tým súvisí aj vývoz komunálneho odpadu. Ešte donedávna to v obci s vyhadzovaním smetí škrípalo. Starostovi sa podarilo vyriešiť aj tento problém.
„Zvýšil som poplatok za odvoz odpadu. Ľudia platia 1,40 eur mesačne. Keďže 90 percent Pravičanov je v hmotnej núdzi a kuka nádoby za 33 eur si nemôžu dovoliť kúpiť, dávame im vrecia,“ približuje realitu jednej z najchudobnejších obcí na Slovensku Lenhard mladší.
Za mesiac v dedine rozdajú 75 vriec, za ktoré zaplatia z obecného rozpočtu 9 eur. Možno to v budúcnosti bude lepšie a ľudia sa naučia separovať odpad. Odvoz smetí by potom bol lacnejší.
Politika ich nezaujíma, majú iné starosti
V Pravici nie je obchod ani krčma. Na nákupy do Závady, ktorá je vzdialená dobré štyri kilometre, chodia ľudia pešo, alebo ich tam odvezie starostov otec alebo samotný starosta.
„Obchod by sa tu neuživil. Opísať tunajšiu biedu je ťažké, ale pasovať sa s ňou každý deň ešte ťažšie,“ hovorí starosta, ktorý do o
bce zabezpečil pojazdnú predajňu. V utorok, štvrtok a v sobotu sem pekáreň z Lučenca vozí čerstvé pečivo.
Zamestnaných tu zrátate na prstoch jednej ruky. Zamestnanie má len starosta a Debnár.
„Veď už ani svine tu nikto nechová, len sliepky. Tým, keď nie je zrno, postačia aj červíky z potoka,“ hovorí starostova mama. „Najlepšie nám bolo za komunistov, vtedy mal každý prácu,“ mudruje Lýdia Mušúková.
Politika ju nezaujíma, trápia ju iné starosti – ako prežiť z týždňa na týždeň. Robila na družstve i v lese. Má 50 rokov, no tipovali by ste jej o desať viac.
V minulosti obec prosperovala, teraz chradne
Plánov do budúcnosti má starosta veľa. Opraviť cestu, ktorá je katastrofálnom stave, bojovať za vodovod a povzbudzovať tunajších ľudí v ťažkej dobe. Mnohí rezignovali. Boja sa, čo bude ďalej. Žijú len zo 60 eur mesačne. Nevedia, či budú mať zajtra čo dať do hrnca.
Pri pohľade na dedinu, ktorá vyzerá ako z päťdesiatych rokov, len s tým rozdielom, že v domoch, kde si platia za elektrinu, nesvietia sviečkami a výtlky sú v asfalte, nie v blate, ťažko uveriť, že kedysi prekvitala.
„Áno, bolo to tak. Ľudí živilo prosperujúce družstvo. Tí odvážnejší a šikovnejší odišli za prácou do zahraničia alebo do iných kútov Slovenska,“ dodá Lenhard.
