DRAŽICE. Nech to znie akokoľvek absurdne, v Dražiciach je takmer 60-percentná nezamestnanosť. Väčšina ľudí bez práce tu má len základné vzdelanie a vyhliadky do budúcnosti mizivé. Starosta hovorí, že niektorí z radov nezamestnaných ešte nikdy nikde poriadne nerobili. Rodiny sú tu v takej sociálnej situácii, že ak im nepomôže zamestnať sa samospráva v spolupráci s úradom práce, tak už nikto. „Na trhu práce sa bez vzdelania nedokážu uplatniť,“ tvrdí Krisztián Kovács, starosta obce. Mnohí z nich potrebujú pocit užitočnosti, ten však pri zametaní či kosení verejných priestranstiev neprichádza.
Prvé porodila, keď mala šestnásť
Atraktivita Dražíc spočíva hlavne v minimálnej možnosti stretnúť tu iného človeka ako z obce, v okolitej prírode a tichu. V dedine akoby zastal čas. Pri miestnych potravinách, ktoré sa nachádzajú v pivnici jedného rodinného domu, postávajú chlapi s pivom a pohárikom v ruke a od rána dumajú, ako si skrátiť dlhú chvíľu do večera. Ženy to majú jednoduchšie. Ich úlohou je udržať poriadok v dome, navariť a zvládnuť kŕdeľ detí.
Zlatica Portelekyová ich má štyri. Prvé porodila, keď mala šestnásť. Pred týždňom odišla od muža. „Bil ma, už sa to s ním nedalo vydržať,“ hovorí 23-ročná mamička.
Jedno dieťa vychováva jej mama, o tri sa stará sama. Prichýlila ju stará mama.
„Keby nie jej, nevyžijem. Dostávam len detské prídavky vo výške 67 eur. Nemám ani oblečenie, muž mi všetko spálil,“ vysvetľuje mladá žena, ktorá má ukončené len základné vzdelanie.
Pri otázke ohľadom budúcnosti len pokrčí plecami a rozpačito dodá: „Čo ma už len môže čakať? Mám štyri deti, žiadny príjem, žiadne vzdelanie.“
Zlatica je jednou z mnohých tunajších žien, ktorých osudy sa podobajú ako vajce vajcu. „Nepomôže nám ani modlenie,“ zabedáka jej stará mama, ktorá má 58 rokov. Nad vodou ju drží vdovský dôchodok v sume 197 eur.
Bez dozoru to nejde, chýba im disciplína
Starosta je vo funkcii druhé volebné obdobie. Pracuje na polovičný úväzok. Mal by tu byť od pondelka do štvrtka od ôsmej do jednej. „Akokoľvek by som sa snažil dodržať svoju pracovnú dobu, nejde to. Momentálne zamestnávame na aktivačných prácach takmer 40 ľudí. Nemám žiadneho koordinátora. Pokiaľ ich necháte bez dozoru, poniektorí už majú o desiatej vypité. Treba ich neustále kontrolovať,“ posťažuje sa starosta.
Niekedy by sa najradšej na všetko vykašľal. Je upratovačkou, matrikárkou, manažérom, pokladníkom i dozorcom v jednej osobe. Kovács sa pochválil kultúrnym domom, ktorý sa im podarilo získať do obecného vlastníctva.
„Najskôr sme si mysleli, že cirkvi zaň postačí štyri či päťtisíc eur. Nakoniec sme ho kúpili za desať. V decembri splatíme úver.“
Istú nádej priniesol do obce podnikateľ, ktorý tu začal vyrábať pelety. Zatiaľ sa však ešte len rozbieha.
Sprísnili normy, rodinný dom prestal vyhovovať
V Dražiciach už piaty rok funguje občianske združenie Šanca pre Dražice. Dve ženy tu zriadili komunitné centrum. Pomocnú ruku podávajú približne stovke miestnych ľudí. Venujú sa sociálne slabším rodinám. Do augusta malo komunitné centrum sídlo v rodinnom dome Ingrid Palatinusovej, duše celého projektu. „Od augusta sa však sprísnili normy pre komunitné centrá a priestory, ktoré sme využívali v rodinnom dome, nevyhovovali. Preto sme obec požiadali o pomoc,“ vysvetľuje Palatinusová.
Samospráva im poskytla miestnosť v budove obecného úradu, kde komunitné centrum už predtým niekoľko rokov fungovalo.
„V roku 2010 sa nám podarilo z Úradu vlády SR získať 9-tisíc eur. Vtedy sme miestnosť, kde potom centrum sídlilo, zrekonštruovali a vybudovali sociálne zariadenie,“ vysvetľuje Ingrid.
Neskôr sa im podarilo získať ďalších tritisíc eur. Nakúpili nábytok do materského centra a vybavili hudobnú skúšobňu pre miestne talenty. Predtým centrum fungovalo pod obcou. Po zmene na stoličke starostu obec nemala záujem zastrešovať komunitné centrum a tak vzniklo občianske združenie.
Nemajú vodovod ani elektrinu
Problémy nastali, keď sa starosta rozhodol predĺžiť nájomnú zmluvu komunitnému centru len do konca januára. „Nerobíme to pre seba, no nemáme kam ísť. Tí ľudia nás potrebujú,“ vysvetľuje druhá zanietená žena zo združenia Iveta Čajková. Centrum sa zameriava na prácu s dospelými i s deťmi. Pomáhajú im vybavovať sociálne dávky, vysvetľujú dôležitosť školskej dochádzky, hrávajú divadlo, organizujú detské tábory, dávajú priestor na kreativitu v tvorivých dielňach.
„Väčšina detí, ktoré k nám chodia, pochádzajú z rómskych rodín. Niektoré nemajú doma vodovod ani elektrinu, nieto ešte počítače s internetom. Mnohým, pre iné deti bežným, veciam sa ich snažíme naučiť zážitkovou formou. Žiaľ, momentálne sa nemáme kde stretávať,“ hovorí manažérka združenia.
Požiarna zbrojnica im nevyhovuje
Starosta dal pred dvoma týždňami v miestnosti, ktorú majú v prenájme, vytrhať plávajúcu podlahu. „Pod ňou boli parkety, ktoré plesniveli, bol tam ťažký vzduch,“ hovorí starosta Kovács.
Ženy majú na to iný názor. „Podlahu kládli pred piatimi rokmi. Vyhovovala hygienickým normám,“ hovorí Palatinusová. Náhradné priestory komunitnému centru obec ponúkla v budove požiarnej zbrojnice. Obe dámy sa však zhodujú v tom, že tam nemôžu fungovať. „Je tam zima a chýbajú toalety,“ vysvetľuje Čajková. Zatiaľ sa stretávajú, kde sa dá. Najmä však v domácnosti Ingrid Palatinusovej.
O ďalšom osude centra rozhodne verdikt starostu a poslaneckého zboru. Starosta by centrum najradšej umiestnil mimo budovy obecného úradu. „Plánujeme kúpiť rodinný dom. Jednu alebo dve miestnosti chceme vyhradiť pre komunitné centrum, v druhej by sme chceli zriadiť pamätnú izbu,“ vysvetľuje starosta.
Centrum pomáha, supluje niektoré inštitúcie
Niektoré rodiny v Dražiciach žijú v podmienkach na úrovni krajín tretieho sveta.
„Komunitné centrum supluje viaceré inštitúcie. Vzdelávaciu, sociálnu, právnickú, ale aj psychologickú,“ myslí si 58-ročný Pavel Varga. Centrum mu dalo prácu na päť mesiacov. Robil údržbára a dostával minimálnu mzdu. Dnes žije zo 120 eur. Vlastne živorí. Nestačí to ani na základné potraviny. Bol by rád, keby centrum fungovalo ako za starých čias.
Dve ženy z centra pomohli aj Barnabášovi Juhászovi, ktorému hrozila exekúcia. „Vybavili mi splátkový kalendár. Dlžobu vo výške 800 eur splácam po 10 eur mesačne,“ hovorí 56-ročný muž, ktorého mesačný príjem je 120 eur. „Keby nie mojej mamy a jej dôchodku, zdochnem od hladu,“ myslí si Barnabáš.
O budúcnosti centra rozhodnú poslanci na obecnom zasadnutí. „Dohodneme sa, nájdeme spoločnú reč,“ sľubuje starosta.
