HNÚŠŤA. Znalec miestnej histórie Martin Pliešovský už niekoľko rokov zbiera materiály, z ktorých by bol ucelený pohľad na históriu mesta, ktorá je naozaj bohatá. Jedna kapitola publikácie bude venovaná miestnym rekordom. Martin má 49 rokov a pracuje v mestskom kultúrnom stredisku.
Podklady do publikácie zbiera už takmer 15 rokov. Pri bádaní zistil napríklad i to, že najvyššieho veku sa v Hnúšti dožil Ján Hruško, ktorého volali Natato, ktorý zomrel ako 104-ročný, že najvyšší komín v meste meria 132 metrov a najstarším objektom je kaštieľ, ktorý pochádza z 12. storočia a kedysi slúžil mníchom z rádu benediktínov.
Zanietenec študoval kroniky, staré záznamy, ale i artefakty zo súčasnosti. Spisoval ich, dopĺňal a rukopis s názvom Kniha hnúšťanských rekordov je už hotový.
„Škoda, že minulý rok poslanci neschválili financie na vytlačenie knihy. Sumu, ktorú na tento účel chceli vyčleniť, preinvestovali na detské ihrisko,“ vysvetľuje Pliešovský.
Nápadu vydať unikátnu knihu sa však nevzdal.
„Chystám sa uchádzať o peniaze prostredníctvom projektu cez Miestnu akčnú skupinu Malohont. História Hnúšte je naozaj mojou vášňou,“ priznáva sa Martin. V meste sa narodil i vyrastal.
Doteraz má nazbieraných vyše sto miestnych naj.
„Najstarším hnúšťanským stromom je katalpa bignoniová. Rastie na mieste, kde bol niekedy park. Vysadili ju šľachtici v 17. storočí,“ vysvetľuje.
Do rekordov sa dostane i najstaršia rotačná pec na svete, ktorá spaľuje magnezit. Do prevádzky ju uviedli pred viac ako sto rokmi a doteraz je úplne funkčná.
Lásku objavovať veci nepoznané v Martinovi prebudili známky. Zbiera ich už niekoľko rokov.
„Každá z nich ukrýva v sebe minulosť. Podobne ako staré pohľadnice. Tie zachytávajú ľudí, budovy i udalosti, ktoré sa stali pred desiatkami rokov, a tí, čo sú na nich alebo stáli za fotoobjektívom, sú už dávno pod zemou,“ hovorí zberateľ.
V jeho zbierke pohľadníc nájdete vyše šestnásťtisíc kusov. Niektoré už poznačil zub času. Stovku z nich sa Martin rozhodol zverejniť aj v pripravovanej publikácii.
