Horný Gemer je od Novohradu aj Hontu vzdialený čo by kameňom dohodil. Kto navštívil hrad, chcel ju vidieť.
HORNÝ GEMER. Mumifikované ženské telo, uložené v sklenenom sarkofágu v kaplnke hradu Krásna Hôrka v hornogemerskom regióne, odborníci v uplynulý štvrtok (19. 11.) po takmer 40 rokoch vybrali zo skleneného sarkofágu a podrobili prvej prehliadke začínajúceho výskumu. Pre jeho účely bude múmia prevezená do Bratislavy a podrobená röntgenovému vyšetreniu, CT a prípadne tiež analýze DNA. Vedci sa pokúsia určiť aj jej totožnosť, vek a príčinu úmrtia. Budú zisťovať i prípadné zlomeniny, ochorenia či sekundárne poškodenia na
tele a podľa tvaru lebky plánujú zrekonštruovať podobu tváre.
„Zisťovali sme, v akom stave vlastne múmia je a čo sa s ňou môže, prípadne nemôže robiť," informoval Radoslav Beňuš z Katedry antropológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Podľa jeho slov je však mumifikované telo vo veľmi dobrom stave. Je pevné, mäkké tkanivá sú dosť pružné a teda znesie prevoz, načrtol s tým, že zatiaľ nie je možné povedať, ako dlho bude výskum trvať a kedy bude možné múmiu vrátiť na Krásnu Hôrku. Určite sa však vráti na pôvodné miesto, dodal.
„Sarkofág sme otvorili po niekoľkých desaťročiach z viacerých dôvodov. Jedným z nich je skutočnosť, že jeho stav aj pri pohľade voľným okom nie je dobrý a je potrebné reštaurovať ho. Pripravujeme tiež novú expozíciu hradu, takže antropologický, historický a umelecko-historický výskum, ktorý bude prebiehať, je dôležitý aj z tohto hľadiska," informoval historik umenia a riaditeľ Múzea Betliar Július Barczi.
Jedným z hlavným cieľov výskumu bude zistiť, komu mumifikované telo, uložené v kaplnke Krásnej Hôrky od roku 1815, vlastne patrilo. Profesor Jozef Novák pred vyše 40 rokmi tvrdil, že to nie je Žofia Serédyová, ale Terézia Dőryová, jedna z manželiek Štefana III. Andrássyho. Tvár múmie sa na portréty Terézie Dőryovej podobá, nechcem však predbiehať, uvidíme, čo ukáže výskum, povedal na margo totožnosti múmie Barczi.
Výskum môže priniesť odpovede aj na ďalšie otázky. Podľa riaditeľa je totiž otázne, či bolo telo prirodzene mumifikované, nakoľko odborníci tvrdia, že v takomto stave sa ľudské pozostatky uchovajú len v dôsledku zámernej mumifikácie, a nie prirodzeným spôsobom.
„Podľa archívneho dokumentu sa telo zachovalo, pretože naň kvapkala vápenatá voda, ktorá mu upchávala póry. Tento záznam pochádza z kanonickej vizitácie v roku 1828 a je otázne, či tomu môžeme veriť," konštatoval riaditeľ s tým, že zrejme to nebude pravda a telo bolo asi mumifikované podobne ako ostatné aristokratické pozostatky.
Múmiu našli na začiatku 19. storočia v krypte kostola v Krásnohorskom Podhradí. Majitelia Krásnej Hôrky, Andrássyovci, ho dali preniesť do rodovej kaplnky, kde prežilo aj ničivý požiar hradu v roku 2012. Mumifikované telo bolo okrem iného inšpiráciou aj známemu maďarskému spisovateľovi Mórovi Jókaimu, ktorý ho spomína v románe Levočská biela pani.
