Na slovíčko s Jurajom Randlisekom, trénerom Baníka Kalinovo, aktuálne najúspešnejším novohradským futbalovým tímom. Účinkuje v III. lige Stred.
Predsezónny cieľ – skončiť po jeseni v prvej päťke, sa Kalinovu podarilo dosiahnuť. Zimuje na lichotivej 4. priečke, pričom o bronzovej pozícii Námestova rozhodlo len skóre, keďže máte na skonte zhodný počet bodov (29). Ako celkovo hodnotíte jeseň v podaní vašich zverencov?
Čo sa týka umiestnenia, môžem vyjadriť spokojnosť. Opäť zimujeme medzi treťoligovou špičkou. S výkonmi však až takú spokojnosť vyjadriť nemôžem. Vstup do sezóny sme mali fantastický. Naša hra bola atraktívna a po šiestich kolách sme mali na konte plný počet bodov. Po ôsmom kole sme sa dokonca vyšplhali na špicu tabuľky. Potom však na našej strane nastal útlm, keďže z rôznych príčin bola vyššia hráčska absencia. Vtedy sa už body zbierali veľmi ťažko. Škoda, naše umiestnenie po jeseni mohlo byť ešte lepšie.
Kalinovu, ktoré má v regióne značnú fanúšikovskú podporu, sa paradoxne na domácom trávniku darilo menej. Naopak, na trávnikoch súperov zaznamenalo na jeseň len jednu remízu v Krásne a jednu prehru v Makove. Čo je podľa vás za tým?
Podľa mňa do má na svedomí viac faktorov. Náš herný systém je už niekoľko rokov postavený na dobrej defenzíve. No a ľahšie sa nám ho darí uplatňovať na ihriskách súperov, kde nie je potrebné toľko tvoriť. Na domácom trávniku nás ženú vpred fanúšikovia. Smerom dozadu vznikne viac dier a súperi nás za to tvrdo trestajú. Ďalším faktorom je žreb súťaže. Až na Makov sme na jeseň hostili súperov z hornej polovice tabuľky a v zápasoch s nimi sa body dolujú ťažšie. Dúfam, že v jarných odvetách to bude opačne.
V 2. jesennom kole ste to Lučencu na jeho trávniku „natreli“ jednoznačne 4:0. V minulosti Kalinovo nemalo príliš lichotivú bilanciu s Novohradčanmi. Preto sa môže zdať, že skúsenosť naozaj predčila mladícku bojovnosť. Zastávate aj vy tento názor? Sú podľa vás starší a skúsení hráči v kádri dôležití?
Starší a skúsenejší hráči sú určite pre mančaft potrební. Ich skúsenosti sa na ihrisku prejavia najmä v kritických situáciách, keď treba krotiť vášne a venovať sa len a len hre. Práve takýto hráči by mali režírovať hru na ihrisku a tiež dianie mimo neho. V prípade derby to platí niekoľkonásobne. Keď sa to správne skĺbi s mladíckou dravosťou, vtedy je to optimálne. V tomto smere sme zrejme v porovnaní s Lučencom na tom lepšie.
Vo farbách Kalinova sme na jeseň zaznamenali aj nové posily – skúseného Fehérváriho, bojovného a presne mieriaceho Marka Püšpökyho a tiež Čudovského. Presvedčili vás?
Určite boli dobrou voľbou. Attila Fehérvári bol dobre rozbehnutý. V troch majstrákoch sa blysol troma gólmi. Potom ho pribrzdili futsalové reprezentačné povinnosti. Marko Püšpöky je bojovný mladík. Nevypustí ani jeden súboj. Tiež pridal zopár gólov. Je len na ňom, akým smerom sa bude jeho futbalová kariéra uberať. „Čudo“ je jedným z mála chlapcov, ktorý k nám prišiel sám s tým, že to chce v Kalinove skúsiť aj napriek tomu, že mu chýbajú skúsenosti. Ak bude na sebe pracovať tak tvrdo ako doposiaľ, tak časom môže byť pre nás platnou posilou. Netreba zabudnúť ani na Maťa Blahutu, ktorý sa v príprave javil vo veľmi dobrom svetle. Žiaľ, pred sezónou ho stoplo zranenie ramena a následná operácia. Do jarných bojov však už bude fit. No a je tu aj Erik Ľupták. Spočiatku sa mu strelecky vynikajúco darilo a jeho presné zásahy boli našim ťahačom vpred. Potom však prišli gólové suchoty a malý prepad v tabuľke.
Očakávate počas zimnej prestávky migráciu v kádri? V prípade obmeny resp. doplnenia kádra uprednostníte skôr starších, skúsených hráčov alebo dáte šancu mladým?
Káder by sa nemal zmeniť, no ako sa hovorí: nikdy nehovor nikdy. Aktuálne je pre nás prvoradá rehabilitácia hráčov, ktorí sa počas jesene zranili. Máme záujem o ich skorý návrat do mužstva. Vyzerá to tak, že Marek Melicher aj Maťo Blahuta sa zapoja do zimnej prípravy hneď od jej začiatku. Miško Prepelica zostáva otázny, keďže sa stále zotavuje po operácii. Uvítali by sme a zároveň by nás veľmi potešilo, keby zmenil svoje rozhodnutie a pokračoval vo svojej futbalovej kariére.
Ktorý zápas vás počas jesene najviac sklamal a naopak, ktorý najviac potešil?
Najväčším sklamaním boli pre mňa stretnutia s Čadcou a Makovom. Čadcu sme mali zdolať, pretože v tomto zápase sme mali hádam sedem čistých šancí. V takýchto dueloch jednoducho musíme bodovať naplno. Makov bol dôsledkom stratenej formy. V žiadnom prípade to však našu hru a nasadenie v tomto zápase neospravedlňuje. No a predpokladám, že nemusím hovoriť, ktorý zápas ma najviac potešil.
Aká bola počas jesene atmosféra v kabíne aj v samotnom Baníku, keďže Kalinovo sa navonok javí ako stabilný klub, ktorý si v tichosti razí svoju cestu.
Klíma bola fajn. Keď sa darí, tak všetko ide ľahšie. V závere jesene bolo síce cítiť trošku napätie, ale to ide ruka v ruke s výsledkami. Akurát nám v kabíne chýbal mazácky humor Mira Paľagu a Miša Prepelicu. Aj ten má svoj význam, najmä v čase náročnej zimnej prípravy, keď už všetci majú všetkého dosť, keď sa do mužstva vkráda nervozita zo slabšej hry. Je to dôležitý psychologický doping.
Teší vás, že Kalinovo je aktuálne najlepším mužstvom novohradského regiónu, keďže v minulosti sa toto označenie spájalo s Lučencom?
Samozrejme, že takéto označenie vždy poteší. Na druhej strane je však záväzkom byť ešte viac pracovitejší na všetkých frontoch. Tu treba pripomenúť, že to nie je všetko len zásluhou hráčov, aj keď im patrí osobitné a prvé poďakovanie. Je tu však aj okruh ľudí, ktorí sú pre náš futbal veľmi dôležití a bez ktorých by to rovnako nešlo. Obec, obecné zastupiteľstvo, ľudia, ktorí neváhajú a nezištne, z vlastných zdrojov, pomáhajú zabezpečovať chod futbalu v Kalinove.
Aké sú vaše plány do odvetnej časti sezóny?
Nepoľaviť v nastolenom trende, udržať si tabuľkové postavenie a najmä vyvarovať sa takému poklesu formy, aký sme zaznamenali koncom jesene. Chceme dať divákom dôvod na to, aby našu hru odmenili radšej potleskom a nie zbytočnými pokrikmi.
A ešte trochu odbočka z veľkého futbalu do futsalu. Široká športová verejnosť vás začala vnímať aj ako trénera nováčika z Lučenca, ktorý skvelo odštartoval sezónu v Openlige. Pri kormidle ste spolu s hrajúcim trénerom Attilom Fehérvárim. Ako sa zrodila vaša spolupráca s Lučenčanmi a ako sa vám pozícia futsalového kouča pozdáva?
Všetko to funguje na kamarátskej báze. Myšlienka založiť klub a hrať súťažne futsal prišla od pána Milana Kamenského a hráčov, ktorí vyhrali halovú mestskú ligu. Zo Slovmaticu sa vrátil Attila Fehérvári, ktorý sa stal hrajúcim trénerom. Mojou úlohou je koučovať mužstvo počas zápasov. Futsal je najmä o nacvičených signáloch, ktoré rozhodujú zápasy. V Lučenci sa vytvorila dobrá partia a chalani ťahajú za jeden koniec povrazu, o čom svedčia aj doterajšie výsledky. Tiež je tu skvelá divácka kulisa.
