LUČENEC. Poetka Hana Košková z Lučenca je v spisovateľských kruhoch už dostatočne známa. Debutovala zbierkou „Pod teplom krvi“, ktorá jej vyšla v roku 1976. V týchto dňoch vychádza spisovateľke z Lučenca nová knižka s názvom Janičiarka.
„Základom tvorivosti zvyčajne býva zvedavosť. Cez ňu sa rodia nápady a túžba poznať viacej. U mňa je to aj snaha objavovať v historických udalostiach niečo pútavé a zaujímavé. Ešte ako redaktorka v okresných novinách som navštevovala obce regiónu, zaujímala som sa o minulosť a cez jednotlivosti
a zvláštnosti som sa dostala k mnohým zaujímavým príbehom,“ hovorí Košková.
V románovej novele spracovala legendu o zavlečených dvojčatách, chlapcovi a dievčati, z ktorých Turci vychovali janičiarov. Dej sa odohráva na pozadí historických udalostí počas tureckej okupácie Slovenska. Dráma čerpá aj zo starej legendy o dievčati, ktoré sa v snahe ostať v blízkosti svojho brata vydávalo za chlapca. Keď jej tajomstvo odhalí jeden z nepriateľov, rozvinie sa medzi nimi smutno-krásny a nešťastný príbeh vzájomnosti.
Turci pred päťsto rokmi zanechali stopy aj v našom regióne. „Ovládli Fiľakovský hrad a stopy po nich máme i v Lučenci, kde sa nachádza Begova ulica či Begova veža. Priniesli sem jedlé gaštany aj morušu,“ hovorí Lučenčanka.
Srdcu najbližšia je jej poézia. Nie je však pre davy. „Poézia je ako obrad. Má svoje slová i svoje sebazáchovné pudy. A hoci nie sú jej plné námestia, v každej dobe si nájde svoje kútiky. Niekedy sú menšie, inokedy väčšie. Nevymiera, len sa občas sťahuje z údolí a miest,“ tvrdí poetka.
Plánov do budúcnosti má veľa, no všetko závisí od zdravia a vnútornej vyrovnanosti. Vo vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov má rukopis detskej knižky. Ak dostane grant od ministerstva kultúry, tak by kniha pre deti mohla vyjsť v budúcom roku. Dáva dohromady aj zbierku poézie. Okrem toho robí recenzie a preklady do literárnych časopisov. Vychádzajú jej básne preložené v Rumunsku, Srbsku či Poľsku.
„Niekedy mi moje dcéry hovoria: Mami, veď už si toho napísala dosť (16 kníh), daj si už s tým pokoj. Písanie je pre mňa dýchanie a pokoj nuda. Preto mám rada objavnosť. A plány? Pomôžem si jedným citátom: Ak chcete rozosmiať Boha, povedzte mu o svojich plánoch,“ dodá Lučenčanka.
