ORAVSKÁ POLHORA. Gajdošská kultúra na Slovensku bola zapísaná do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva. V stredu 2. decembra o tom rozhodli členovia Medzivládneho výboru UNESCO na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva v namíbijskej metropole Windhoek.
„Nebol dôvod, aby to neprešlo,“ povedal Ľubomír Tatarka zo Slovenskej Ľupče, prvý cechmajster Cechu slovenských gajdošov.
Obrovský dar
„Od predkov sme dostali obrovský dar,“ pokračuje cechmajster. „Mali by sme si to neustále pripomínať. Bolo by veľkou škodou zničiť to nádherné, čo sme zdedili. Čo je cudzie, to je pre Slováka dobré. Celá Európa nám závidí pôvodnú architektúru aj kultúru, kroje, nástroje, hudobné umenie. Nedávno som vystupoval v Nemecku. Boli nadšení a pýtali sa, kde všetky tie nástroje schovávame.“
Dobrá správa ho zastihla na ceste z Oravskej Polhory, kde učil budúcich gajdošov. „Začíname píšťalkou, pretože ak dieťa dokáže slušne zahrať na píšťalke, pomerne rýchlo sa naučí hrať na gajdách. Kedysi sa bez nich nezaobišiel žiadny sviatok ani významná udalosť. Je preto dôležité dať priestor hlavne tradičnému využitiu gájd.“
Čo je gajdošská kulúra
„Pojem gajdošská kultúra na Slovensku zahŕňa nielen samotný hudobný nástroj, ale aj všetky kultúrne a vedomostné prejavy, ktoré súvisia s výrobou a používaním gájd,“ povedala Martina Padušňáková, PR manažérka Slovenského ľudového umeleckého kolektívu (SĽUK). „Ide teda o technologické postupy pri výrobe, estetické stvárnenie nástroja, tradičnú hru na gajdy, rozmanité gajdošské interpretačné štýly, texty gajdošských piesní, spev a tanec pri gajdách, rituály s gajdami, tradičné ľudové obrady za sprievodu gájd alebo ľudovú slovesnosť spätú s týmto nástrojom.“
Gajdoš Jozef Luscoň a speváčka Margita Kuráková prezentujú deťom základnej školy tradičný spôsob spevu s gajdami. FOTO: SĽUK
Najstarší v strednej Európe
Návrh na zapísanie gájd a gajdošskej kultúry do zoznamu nehmotných kultúrnych pamiatok podali Slováci vlani v marci. Veľkú zásluhu na príprave podkladov pre zápis do národného aj svetového zoznamu majú Oravskopolhorčania. Najsevernejšia slovenská obec organizuje medzinárodný gajdošský festival Gajdovačka, tento rok si zaknihoval 16. ročník, sídli tam Cech slovenských gajdošov.
„Iba v Oravskej Polhore a v Sihelnom sa dodnes zachoval starobylý typ dvojhlasných gájd, najstarší v strednej Európe,“ povedal Ivan Matis, vedúci odboru kultúry na obecnom úrade. „Zbieraniu informácií a príprave podkladov sme venovali množstvo času.“
Korene gajdošskej kultúry, spätej s roľníctvom a pastierstvom, siahajú do 14. storočia. Cech slovenských gajdošov v súčasnosti eviduje približne 40 lokalít, v ktorých gajdošská tradícia stále žije. „Udržiavanie výroby, hry a spevu pri gajdách je najintenzívnejšie v Bratislave, na severe Oravy, v Nitre a jej okolí, v oblasti Pohronského Inovca, vo Zvolene a Banskej Bystrici, na Podpoľaní, Gemeri, Malohonte a Tekove,“ spresnila Martina Padušňáková.
Veľká radosť
„Oddnes sme aj my súčasťou UNESCO,“ tešili sa po vyhlásení Oravskopolhorčania na obecnom webe a facebooku. „Ak sa niečomu intenzívne venujete pätnásť rokov, tak po takejto správe prežívate veľkú radosť,“ povedal Ivan Matis. Od zápisu očakáva hlavne zdvihnutie povedomia o význame gajdošstva. „Celý svet uznal, že si tento klenot zaslúži pozornosť. Tradícia, ktorú nám zanechali predkovia, je jednoducho unikát.“
Gajdošská kultúra je tretím slovenským prvkom v zozname svetových nehmotných kultúrnych pamiatok. V roku 2005 tam zapísali fujaru a pred dvomi rokmi Terchovskú muziku.
