LUČENEC. Prvýkrát v histórii má lučenecký LAFC aj ligové družstvo žiačok. Mladé futbalistky sa na jesenné boje začali pripravovať 13. júla a mesiac na to vplávali do súťaže riadenej Stredoslovenským futbalovým zväzom. Nováčik z Lučenca zbiera body bok po boku Podbrezovej, Pohronia, Martina a Seliec. Po prvej polovici sezóny 2015/2016 síce pláva v tabuľkovom suteréne, keď mu v dvanástich majstrovských dueloch nebolo ani raz dopriate okúsiť chuť víťazstva (skóre 2:46), no neskladá zbrane a je rozhodnutý na jar bojovať a futbalovo napredovať. Nás zaujímalo, ako hodnotí prvú polovicu aktuálneho súťažného ročníka kormidelníčka žiačok Radana Árvaiová.
Čo hovoríte na celkové jesenné účinkovanie vašich zverenkýň na trávnikoch?
Do súťaže sme nevstupovali s nejakými konkrétnymi cieľmi, ktoré by sa týkali umiestnenia po jeseni. Našou prioritou bolo zohrať sa zoznámiť sa so súťažou aj súpermi, ktorí sú oproti nám oveľa skúsenejší. Napokon, naše družstvo sa dalo dokopy až 13. júla, takže na nejaké experimenty nebol čas. Keďže klub má ženy v II. lige, je podmienkou, aby mal v ligovej súťaži aj družstvo žiačok (ročníky 2002 – 2003).
Dievčatá, ktoré máte pod palcom, už mali nejaké skúsenosti s týmto športom?
Niektoré hrávali futbal na školách, zúčastňovali sa turnajov a súťaží. No máme aj také, ktoré futbal videli len spoza plota a veľmi sa im páčil. Takže museli sme začať úplne od začiatku, teda od pravidiel. Je to dlhodobý proces, ktorý keď sa správne naštartuje, môže priniesť požadovaný efekt. Tiež treba podotknúť, že jeden majstrovský duel v I. lige žiačok trvá 2 x 20 minúť. No a v jeden deň sa odohrajú tri. Znamená to, že dievčatá sú na ihrisku 3 x 40 minút, čo je už pomerne dosť, i keď hracia plocha je skrátená a aj brány sú menšie v porovnaní s riadnym futbalom. Každopádne, je to náročné na kondíciu. Okrem toho sú hráčky, ktoré to, čo od nich vyžadujem, pochopia rýchlo. Niekomu to treba vysvetliť viackrát. Vyžadujú si individuálny prístup.
Pracujete s dievčatami v puberte. Je to náročné?
Všetko záleží od ich prístupu. Čo sa týka tréningov, tak ich musím pochváliť. V tomto smere sú zodpovednejšie ako ženy. Keď sme na tréningu len ony a ja, je to v pohode. No stačí, že prejde okolo nejaký chlapec, a hneď je to rušivý element. No skrátka puberta. Dievčatá sú vysmiate a ukecané. Ale to prináša vek. Resty vidím ešte vo väčšej zodpovednosti v prístupe k zápasom. V tomto smere ešte musíme popracovať.
Odkiaľ sú dievčatá, tvoriace družstvo LAFC?
Prevažne z Lučenca. Máme aj hráčku z Tuhára a na jeseň u nás pôsobilo aj dievča z Uhorského. V podstate sú to vo väčšine prípadov spolužiačky, takže sa poznajú.
Ktorú hráčku by ste mohli vyzdvihnúť, resp. ju aktuálne vnímate ako talent?
Nerada hovorím o jednotlivkyniach, pretože futbal je kolektívna hra. No za povšimnutie určite stojí perspektívna Barbara Mileiová, ktorá bola nominovaná na turnaj výberov futbalových zväzov. S tímom SsFZ dosiahla víťazstvo. Verím, že talentovaných futbalistiek v LAFC bude pribúdať a postupom času sa úspešne adaptujú v našom ženskom tíme.
Čo vás počas jari najviac potešilo?
Nefalšovaná radosť, ktorú dievčatá prežívali po vsietení gólu. Pre mňa to bolo akýmsi zadosťučinením, že všetka tá námaha predsa len za niečo stojí.
Je aj niečo, čo by ste dievčatám vytkli?
Nepáči sa mi, keď sa zbytočne obviňujú. Musia si uvedomiť, že futbal je kolektívny šport. Nie jednotlivec, ale všetci hráči na ihrisku sú strojcom úspechu.
Jesenná časť súťaže vyvrcholila na sklonku októbra. Znamená to, že dievčatá majú voľno?
Nie. Od futbalu si oddýchli len týždeň. Stále sme v tréningovom procese. Trénujeme na umelej tráve a tiež v telocvičniach Základnej školy Laca Novomeského v Lučenci a Strednej priemyselnej školy stavebnej v Lučenci. Cez sviatky si dáme voľno, no a v januári opäť ideme naplno. Musíme popracovať na kondícii a nabrať silu do jarných bojov.
Aké sú vaše plány do jarných bojov?
Potešilo by ma, keby sa nám podarilo odlepiť z dna tabuľky. Šanca na to je vždy, no je to len na dievčatách. Ja ich pripravujem najlepšie, ako viem. Uvidíme, ako dokážu na trávniku zúžitkovať to, čo im neustále vštepujem.
