CHRŤANY. V skromnom dome na Chrťanoch žije Dušan Náton. Má päťdesiat rokov, je nezamestnaný a z očí mu sála chuť do života. Prvýkrát nabral odvahu a išiel darovať krv pred dvanástimi rokmi.
„Kamarát bol chorý, chystal sa na operáciu a nutne potreboval krv. Ani na chvíľu som nezaváhal, chcel som mu pomôcť,“ hovorí Dušan.
Dobré skutky sa nerobia za peniaze
Za sebou má už 53 odberov. Doma v šuplíku starostlivo ukrýva bronzovú, striebornú a zlatú Jánskeho plaketu. Poškuľuje aj po diamantovej.
„Do tej mi chýba ešte 27 odberov. Diamantová je určená pre ženy za 60 a pre mužov za 80 odberov,“ vysvetľuje darca. Uvedomuje si, že krv je veľmi potrebná.
„Pri niektorých operáciách sa spotrebuje päť až sedem litrov krvi. Na liter treba dvoch darcov. Čiže sú chvíle, keď na záchranu ľudského života treba až štrnásť darcov,“ zamyslí sa Dušan.
Žije skromne, no napriek tomu ani raz nepomyslel na to, že by šiel darovať krv do zahraničia za peniaze.
„Dobré skutky sa nerobia za peniaze. A darovanie krvi je dobrý skutok. Stačí mi ten dobrý pocit, že som niekomu pomohol zachrániť život,“ hovorí Dušan.
Svojich ocenení by sa nik-dy nevzdal. „Raz ma kamarát nahováral, aby som dal plakety do záložne, že za ne dostanem peniaze. Hovorím mu, na to ani nepomysli, to je to najcennejšie, čo mám,“ hovorí Dušan.
Okrem krvi daroval aj plazmu
Odbery ho neľakajú. Ihiel sa nebojí a ani z pohľadu na krv nemá problém. Krv chodí dávať pravidelne. Plazmu daroval v Banskej Bystrici len raz.
„Lekár ma poprosil, či by som nepomohol ľuďom, ktorí havarovali, že nutne potrebujú plazmu. Tú haváriu som videl na vlastné oči a ani na chvíľu som nezaváhal,“ spomína Dušan.
Bez zamestnania je šesť rokov. Pracoval v ČSAD a na družstve v Závade.
„So zamestnaním je to dnes ťažké. Naposledy som sa prihlásil na inzerát v novinách. Hľadali pilčíkov. No slečna, ktorá mohla mať sotva 25 rokov, mi povedala, že som už na túto prácu starý,“ posťažuje sa Dušan.
Žije sám, rozviedol sa a má dve deti. „Želal by som si, aby aj moje deti išli v darcovských šľapajách. No je to na nich, ako sa rozhodnú,“ dodá Dušan.
Po každom odbere má dobrý pocit
Rozmýšľal už aj nad tým, že by odišiel za prácou do zahraničia. „No čo by potom bolo s mojou mamou? Má 74 rokov, boľavú chrbticu a nedávno si zlomila ruku. Musím a chcem sa o ňu postarať.“
Občas si pár drobných privyrobí pri kosení či kálaní dreva. Tie však sotva stačia na slušný život. Napriek tomu je plný optimizmu. Púšťanie žilou mu vraj naštartuje novotvorbu krviniek a omladzuje ho to.
„Hovorí sa, že dobré skutky zvyšujú hladinu endorfínov. Zrejme to bude pravda. Ja mám po každom odbere veľmi dobrý pocit. Krv stále niekto potrebuje a teda ľudia potrebujú aj mňa. Nežijem na tomto svete zbytočne,“ dodá Dušan.
