Tieklo tu víno i slzy a padali osudné rozhodnutia

RIMAVSKÉ BREZOVO. Obecný úrad v Rimavskom Brezove sídli v budove, ktorá má viac ako sedemsto rokov. V minulosti to bol župný dom bývalej Malohontskej župy. Samospráva ho odkúpila v roku 1931.
„Sídlime v budove, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou, čo má svoje výhody aj nevýhody,“ hovorí Marián Šivara, starosta obce. Nevýhod je podľa neho viac. Akúkoľvek opravu musí samospráva konzultovať s pamiatkarmi.
„Napríklad sme vymieňali okná. Namiesto plastových, ktoré by nás vyšli o pár tisíc eur lacnejšie, sme museli dať drevené eurookná. Pamiatkari majú prísne kritériá,“ vysvetľuje starosta, ktorý sídli v najstaršej budove v okrese Rimavská Sobota.

Kolegovia ho vraj občas aj podpichnú, ako sa mu úraduje na mieste, kde v minulosti sídlilo toľko pánov.
„Hovorím im, príďte a vyskúšajte si to. Budova nie je odizolovaná, potrebujeme zrekonštruovať staré drevené schodište, je tu zastaralá elektroinštalácia,“ vymenúva nedostatky Šivara.
Okrem úradu sa tu nachádza rozlúčková miestnosť, sála, krčma i obchod.
Tou lepšou stránkou sídla úradu je bohatá história.
„Bývali tu bály aj kary. Tieklo víno, slzy, padali osudné rozhodnutia,“ približuje minulosť bývalého sídla Malohontskej župy Šivara.

Jedna z najsmutnejších udalostí, ktorá sa viaže s touto budovou, sa udiala 30. novembra 1869. Vtedy tu zavraždili štúrovského básnika Ľudovíta Kubániho, ktorý tu pôsobil ako koncipient. V ten osudný večer hral karty v tunajšej krčme. Oslava bola na prízemí župného domu, kde sa aj v súčasnosti nachádza pohostinstvo.
„Ktovie, či bol Kubáni naozaj prorokom a vycítil, že sa blíži jeho koniec. Po celý večer bol vraj mĺkvy. Osem hodín pred smrťou nadiktoval svojmu bratovi Rudolfovi báseň K pamäti Andreja Sládkoviča,“ cituje z miestnej kroniky starosta. V kronike stojí, že okolo polnoci začali chlapi hrať karty. Boli štyria. Medzi nimi i Kubáni a jeho švagor, evanjelický farár Antalík. Práve títo dvaja páni mali pri rozhodujúcej hre rovnaké karty. V banku bolo osemnásť zlatých, ktoré skončili u Kubániho. Antalík žiadal, aby mu ukázal karty, čo však Kubáni odmietol. Farár sa nahneval, vytiahol nôž a začal sa ním oháňať. Nešťastná náhoda chcela, aby bodol svojho švagra rovno do srdca. Antalík potom zaspal, hoci nemal v sebe ani kvapku pálenky. Keď ráno zistil, čo sa stalo, požiadal stoličných pandúrov, aby ho zatkli.

Rodáci si svojho spisovateľa uctili. V strede dediny mu odhalili pomník s bronzovou bustou.
„Pred piatimi rokmi sme bustu zrekonštruovali. Pri príležitosti výročia zvykneme k pomníku klásť kvety,“ hovorí starosta.