POLTÁR. Do malého okresného mesta dorazila nedávno fantastická správa. Poltár má šampióna Euroligy! Prestížne ocenenie si v hmotnostnej kategórii do 63,5 kg ukoristil Marian Janiš z Carnage clubu. Zverenec trénera Petra Sitora si opasok určený pre majstra priniesol z českého Hodonína, ktorý bol 12. decembra dejiskom 11. ročníka Galavečera bojových športov. Adrenalínové podujatie si nenechalo ujsť takmer 1400 divákov.
Mladý borec z Poltára sa v českom ringu postavil zoči – voči Bratislavčanovi Marekovi Tencerovi. V šiestom zápase večera šlo naozaj o veľa. Veď jeho víťaz si domov odviezol opasok určený pre šampióna Euroligy v muay thai, hmotnosti do 63,5 kg. V súboji dominoval Marian Janiš a zaslúžene si siahol na prestížnu trofej.
„Zisk opasku ma veľmi teší. S trénerom sme zvolili taktiku, ktorá nám vychádzala. Vedeli sme, že súper bude používať viac ruky, ktoré sú jeho silnou stránkou. Na to sme si chceli dať pozor. Marek Tencer je skúsený bojovník, ktorý si už čo – to v ringu odkrútil proti kvalitným borcom. Bojovalo sa mi dobre. Cítil som sa uvoľnene a napokon mi to aj vyšlo,“ vyjadril sa Marian Janiš, ktorému sa za hranicami našej krajiny splnil sen.
„O zisku opasku som sníval od svojho prvého víťazného duelu. Najmä od momentu, keď sa mi ho nepodarilo vybojovať v roku 2013, sme s trénerom verili, že to určite raz príde,“ podotol thajský boxerista.
Príprava Novohradčana na súboj v Hodoníne bola náročná. Partia z Carnage clubu Poltár nechcela nič nechať na náhodu.
„Trénoval som dvojfázovo. Veľké zmeny v príprave sme však nerobili, keďže na každý zápas sa snažím pripraviť čo najlepšie. Najviac mi pomohli tréner Peter Sitor a tiež Peter Hriň spolu s ostatnými športovcami z nášho klubu. Všetci so mnou makali na 130 percent. Bez nich by to určite nešlo,“ zmienil sa Janiš na margo prípravy.
Úspešný športovec, ktorý zviditeľňuje Poltár nielen v našej krajine, ale aj v zahraničí, má na otázku, čo ho najviac potešilo a najviac sklamalo počas aktuálnej sezóny, jasnú odpoveď.
„Najviac ma potešilo víťazstvo v Hodoníne. Majstrovský opasok je pre mňa vianočným darčekom. Tiež som sa potešil možnosti predstaviť sa domácemu publiku počas galavečera, ktorý organizoval môj tréner Peter Sitor. Vôbec to nemá jednoduché. Pripravovať svojich zverencov a pripravovať podujatie je poriadne náročné. Je za tým veľmi veľa práce a obetovania voľného času. No a čo ma sklamalo? Čoraz viac si uvedomujem, koľko zákerných ľudí je okolo nás. Ešte aj v športovej oblasti sa nájdu takí, ktorí hádžu môjmu trénerovi Peťovi polená pod nohy namiesto toho, aby mu pomohli. Akoby si vôbec neuvedomovali, že za každým úspechom, resp. vydarenou akciou sa skrýva veľa driny a zodpovednosti. Pred tými, ktorí ho podporujú, klobúk dole. Som rád, že ich je viac ako tých zakomplexovaných.“
Marian Janiš je ambiciózny športovec. Ani v budúcnom roku nechce poľaviť. Práve naopak. „Chcem veľa zápasiť a získať čo najviac skúseností. Stále je priestor na zlepšovanie. Chcem patriť k slovenskej špičke v thajskom boxe vo svojej váhovej kategórii,“ zakončil šampión.
Marian Janiš s trénerom Petrom Sitorom. FOTO: Z ALBUMU CARNAGE CLUBU POLTÁR
Peter Sitor: Som absolútne spokojný a veľmi šťastný
Na svojho zverenca, ktorý pretavil tréningovú drinu do zisku opasku určeného pre šampióna Euroligy, je právom hrdý. Tréner borcov z Carnage clubu Poltár Peter Sitor je s predstavením Mariana Janiša v Hodoníne spokojný. My sme mu v súvislosti s cenným úspechom položili pár otázok.
Tento mesiac dorazila z Čiech do Novohradu fantastická správa. Poltár má šampióna Euroligy. Ziskom cenného opasku sa môže pýšiť tvoj zverenec Marian Janiš. V Hodoníne sa v ringu predstavil v hmotnosti do 63,5 kg. Dôvod na radosť z prestížneho ocenenia mal po tom, ako zdolal Bratislavčana Mareka Tencera. Ako celkovo hodnotíš Marianovo účinkovanie počas galavečera v Čechách?
Veľmi pozitívne. Marek Tencer je veľmi skúsený, šikovný a najmä nebezpečný protivník. Maroš počas celého zápasu šliapal a vydal zo seba maximum. Stále pracoval a počas zápasu sa radil mojimi pokynmi. Takže som s ním absolútne spokojný. Zároveň som veľmi šťastný, že opasok putuje práve do nášho rodného mesta, že drina sa pretavila do toho najväčšieho úspechu, aký si zápasník a tréner môžu priať.
Akú prípravu si Marianovi naordinoval pred predstavením v Hodoníne? Bola v niečom iná, resp. zaradili ste do nej nejaké špeciálne prvky?
Prebiehala v rovnakom trende, aký sme zahájili na začiatku roka. V porovnaní s predošlou sezónou však bola iná, keďže uplynulý rok bol dosť fádny. Po zmene tréningového procesu začal Maroš napredovať a prichádzali víťazstvá. Menšie detaily však neustále dolaďujeme. Tréningový cyklus prebieha šesť dní v týždni dvojfázovo – ráno a večer. Na konci týždňa si už telo pýta poriadnu a zaslúženú regeneráciu pred ďalším cyklom. Čo sa týka prípravy na vystúpenie v Hodoníne, tak určite v nej nejaké zmeny boli, no nie zásadné. Čo presne sme do prípravy zaradili zostane našim tajomstvom.
Ako celkovo hodnotíš tento rok v podaní Mariana a aké sú vaše plány v budúcom roku?
Tento rok bol absolútne skvelý. Dôkazom toho je aj zisk vysnívaného opasku. Ako som už spomenul, urobili sme zmeny v príprave, ktoré sa nám vyplatili. Na budúci rok chceme absolvovať čo najkvalitnejšie zápasy, ktoré budú Maroša neustále posúvať vpred. No a uvidíme, čo čas prinesie. Našou prioritou naďalej zostáva vylepšenie bilancie, čo sa týka počtu vyhraných zápasov. Okrem toho sa chceme predviesť v dobrom svetle aj na jarnom galavečeri v Poltári.
Čo ťa ako trénera tento rok najviac potešilo a čo najviac sklamalo?
Najviac ma potešil Marošov zisk opasku. Potvrdil tak, že nezáleží, odkiaľ športovec prichádza, keďže borci z väčších miest majú predpokladám lepšie možnosti, ale podstatné sú odhodlanie a zosúladenie srdca s mysľou. Túžba po víťazstve je tým najsilnejším faktorom nielen v športe, ale aj v živote. Tiež ma tešia rozširujúce sa rady mojich zverencov, ktorí napredujú správnym smerom. Už dnes sa teším na ich budúcoročné predstavenia. Naopak, sklamal som sa v niektorých ľuďoch, ktorým som veril. No dá sa s tým vysporiadať. Vnímam to ako určitý posun vpred a idem si svojou cestou a za svojimi cieľmi.
Marcela Ballová
