TISOVEC. Medailu svätého Gorazda už Helena Pašiaková, riaditeľka bilingválneho gymnázia v Tisovci, mala doma niekoľko rokov. Minulý týždeň dostala za svoje pôsobenie v školstve Medailu prezidenta SR. Rodáčka z Hrachova hovorí, že časť verejnosti vníma učiteľské povolanie skreslene.
Spomenuli ste, že školstvo je dnes v katastrofálnom stave. Ako to vnímate vy?
Naša slovenská spoločnosť sa v poslednom období stala viac individualistickou, materialistickou, znížila sa citlivosť na negatívne spoločenské javy, korupcia, klientelizmus, nepotizmus, priemernosť, ba až podpriemernosť. K tomu sa pridružujú existenčné otázky, nezamestnanosť. Týmto žijú rodiny a samozrejme sa to odráža i na výchove detí a ich vnímaní skutočnosti. Vyjadrenia politikov z celého politického spektra o potrebe vzdelávania vyznievajú falošne, keď si dosadíme veľké rozkrádačské kauzy a pozrieme sa na platy učiteľov. Kedysi vážené povolanie učiteľa sa stalo pre svoje zahanbujúco nízke finančné ohodnotenie neatraktívnym pre schopných mladých ľudí. Dostávame sa do začarovaného kruhu. Učiteľmi sa, česť výnimkám, a tie výnimky si treba vážiť a chrániť, nestávajú najschopnejší mladí ľudia, ale tí priemerní a podpriemerní, ktorí nie sú silným osobnosťami a nedokážu byť prirodzenými autoritami. Ak sa k tomu pridruží autoritatívne vedenie školy, ktoré nemá víziu, obáva sa mať iný názor ako zriaďovateľ, obáva sa zodpovednosti zo slobody a radšej alibisticky očakáva predpisy a návody, katastrofálny stav je na svete. A takýto obraz o stave školstva sa dostáva na verejnosť. Časť verejnosti navyše vníma učiteľské povolanie skreslene a prejavuje sa to vo vyjadreniach - čo tí učitelia vlastne chcú, o jednej sú už doma a majú stále prázdniny.
Založiť školu na zelenej lúke nebolo vôbec jednoduché. Čo bolo najťažšie?
Najťažšie bolo vybudovať učiteľský zbor, ktorý by bol profesionálne na vysokej úrovni, oddaný svojej práci, vnútorne motivovaný a hodnotovo kompatibilný s charakterom evanjelickej školy. Je to proces, ktorý sa nikdy nekončí, lebo prichádzajú nové výzvy a na tieto treba reagovať.
Ako vnímate svojich študentov?
Ako nádej pre túto krajinu v zmysle vedomostnom i mravnom. Tieto deti budú viesť o 20 rokov našu krajinu, preto máme veľkú zodpovednosť i povinnosť ich na to pripraviť. Sú iné, než tie pred 10-20 rokmi, ale nie sú zlé. Len ich treba spoznať a nájsť si cestu k nim.
Čím sa snažíte, aby gymnázium v Tisovci, bolo lepšie ako ostatné školy?
Snažíme sa prepájať teóriu s praxou, učiť žiakov učiť sa, rozoznať podstatné od nepodstatného, kriticky hodnotiť veci. Učíme ich, že sloboda je zároveň i zodpovednosťou. Dávame im príležitosť realizovať sa v rôznych oblastiach. Vyžadujeme dodržiavať pravidlá a rešpektovať sa navzájom. Snažíme sa žiakov motivovať, aby sa neuspokojili s priemerom. Snažíme sa pochopiť ich problémy a pomôcť im zorientovať sa v mnohých oblastiach.
Hovorí sa, že učiteľstvo má byť nielen povolaním, ale aj poslaním. Ako je to u vás?
Keby to tak nebolo, už dávno by som zmenila svoje povolanie. Toto povolanie ma napĺňa, lebo sú stále nové výzvy, človek sa nemá kedy nudiť, musí byť tvorivý. Práca s mladými ľuďmi je fascinujúca, motivujúca, ale zároveň veľmi zodpovedná a učiteľ musí mať pokoru, lebo formuje citlivú krehkú osobnosť mladého človeka a pri chybách, ktorých sa pri tomto formovaní môže, hoci i nevedome, dopustiť, môže napáchať veľké škody.
Aká je Helena Pašiaková v škole a aká doma?
Na túto otázku by mali odpovedať moji kolegovia a žiaci. V škole zrejme náročná, vyžadujúca, ale zároveň i motivujúca. Aká som doma, na to by mohli odpovedať môj manžel a moji dvaja dospelí synovia. Ale faktom je, že kuchyňa nie je mojím obľúbeným pracoviskom.
Ktoré sny by ste si ešte chceli splniť (v profesijnom a súkromnom živote)?
Som, vďaka Bohu, šťastný človek, ktorého sny sa splnili, alebo sa plnia. Ako malé dieťa z učiteľskej rodiny som mala veľký sen, chcela zotierať tabuľu. A to sa mi splnilo a stále plní.
Ako relaxujete?
Pri pohybe. Lyžujem, milujem zjazdové lyžovanie, skúšam skialpinizmus, v lete hrám tenis, bicyklujem, venujem sa spoločenským tancom, momentálne najviac argentínskemu tangu s malou partiou skvelých ľudí. Oddýchnem si pri detektívkach, ktoré najradšej čítam v angličtine.
