Boháčik nie je s jeseňou spokojný, avizuje tvrdšiu prípravu

LUČENEC. Po krátkej zimnej prestávke futbalové štadióny ožívajú. Hráči sa začínajú pripravovať na nové odvety, dochádza k zmenám v kádroch, blížia sa prípravné duely. Aj treťoligisti lučeneckého LAFC sa tento týždeň po prvýkrát po sviatkoch zídu a začnú spriadať plány do druhej polovice aktuálneho súťažného ročníka. My sme pred prvým jarným zrazom položili niekoľko otázok trénerovi Tomášovi Boháčikovi.

Vaši zverenci zimujú na 12. priečke v treťoligovej tabuľke so štrnástimi bodmi na konte. Ako hodnotíte jesennú časť?

Určite s ňou nie som spokojný. Som presvedčený o tom, že sme mali na to, aby sme získali viac bodov. V niektorých prípadoch sme sa o ne pripravili sami, či už zlou hrou alebo nezodpovedným prístupom. Mrzia ma najmä domáce zápasy, ktoré sme zbabrali. Paradoxne, so silnými súpermi sme dokázali hrať vyrovnanú partiu a ukoristili sme si body. Naopak, s protivníkmi, na ktorých sme mali, sme zaváhali. Najmä na domácom trávniku akoby nám zodpovednosť zväzovala nohy.

Káder LAFC tvoria mladí hráči, takže pripisujete to aj skladbe mužstva?

Nerád by som hovoril o mladom mužstve, keďže nemáme len mladých hráčov. Skôr nám chýbajú skúsenosti. Športovej verejnosti sa môže zdať, že hráme len III. ligu, no vo futbale je to pomerne vysoká súťaž, v ktorej účinkujú aj hráči s ligovými skúsenosťami. No a práve takí sú neraz na trávnikoch kľúčovými osobnosťami. Futbalisti, ktorí už majú toho dosť „odkopané“, vedia v krízových situáciách prevziať na seba zodpovednosť, urobiť niečo naviac. Žiaľ, my sme na jeseň takých nemali. No aj napriek tomu opakujem, že sme mohli dosiahnuť viac.

Počas majstrákov sme zaregistrovali, že nepatríte k trénerom, ktorí sedia so založenými rukami na lavičke ...

Je to tak. Počas zápasu je ťažké ubrániť sa emóciám. Pamätám si, ako mi jeden tréner, ktorý kedysi trénoval aj mňa, povedal, že počas zápasu nemám kričať na hráčov. Všetko ich mám naučiť cez týždeň a potom už len sedieť na lavičke a pozerať sa, či to plnia. S tým sa však až tak nestotožňujem, pretože aj koučovanie je veľmi dôležité. Na druhej strane musím uznať, že dianie na trávniku ešte stále vnímam nielen ako tréner, ale aj ako hráč. To by som mal zmeniť a začať sa na priebeh zápasu pozerať už len ako tréner. Je mi jasné, že keby hráči plnili na trávniku všetko tak, ako si to pred duelom povieme, respektíve robili to, čo od nich vyžadujem, tak dnes máme na konte podstatne viac bodov.

Bude tohtoročná zimná príprava totožná s tou predošlou?

Nie. Bude podobná, ale tvrdšia. V slovenskom futbale sa aktuálne preferujú moderné tréningy, čo je samozrejme dobré. No predsa len aj tá stará trénerská škola má niečo do seba. Takže aj z nej čosi do našej prípravy zakomponujem. V tomto smere komunikujem s trénerom Antonom Dragúňom. Zúčastnil som sa tiež niekoľkých odborných seminárov na túto tému, stretol som sa so špičkovými trénermi. Práve oni mi povedali, že už konečne musím zmeniť myslenie a pozerať sa na svojich zverencov ako tréner, nie ako hráč.

Veď na jeseň ste do niektorých zápasov zasiahli aj ako hráč ...

Áno, no nepovažujem to za najšťastnejšie riešenie a ľutujem, že vôbec takáto situácia vznikla. Beriem to tak, že aj zlá skúsenosť je na niečo dobrá. Tretia liga je vysoká súťaž na to, aby som v nej pôsobil ako hrajúci tréner. Futbal mám rád a možnože si ho ešte niekde zahrám. Napokon, ponuka z Tornale stále platí.

Avizovali vám už niektorí hráči svoj odchod z LAFC počas zimnej prestávky?

Zatiaľ viem len o dvoch, ktorí sa chystajú na skúšku do iných klubov. Tomáš Fajčík by mal ísť do Michaloviec a Miroslav Hrošovský do Šale. Čo sa týka Mira, tak ten si zaslúži hrať vo vyššej súťaži. Taký profesionálny prístup k futbalu, aký má on, sa nevidí tak často. Robí všetko pre to, aby sa posunul vyššie. Pri Tomášovi mi to nepríde ako najšťastnejšie riešenie. Posúvať sa každý pol rok niekam inam nie je veľmi dobré. Skôr by som mu odporučil zastabilizovať sa v jednom klube. No každý si je strojcom svojho šťastia. Každopádne obom im držím palce. Ohľadom ďalších odchodov sa budem vedieť vyjadriť až po prvom stretnutí.

A čo nové posily?

Určite ich potrebujeme ako soľ, najmä tie skúsené. Vedeniu klubu som už avizoval, že nepotrebujeme mať osemnásťčlenný káder. Trebárs nech je aj štrnásťčlenný, len nech je kvalitný. Ideálne by bolo, keby sa nám podarilo získať dvoch – troch skúsených hráčov. Niektorých som už oslovil. Sú to zaujímavé mená, ktoré sú tunajšej futbalovej verejnosti veľmi dobre známe. Všetko však závisí od podmienok, ktoré im klub bude vedieť ponúknuť. Veľmi dobre vieme, že v tomto smere to nie je ružové, ale uvidíme. Osobne budem rád, keď sa nám podarí získať skúseného brankára, stredného obrancu aj stredného záložníka. Čo sa týka útočnej formácie, tak tu máme šikovných chlapcov, ktorí majú srdce pre LAFC, len im chýba trošku väčšia dravosť. Máme mladého brankára Nika Páriša, ktorý je tiež veľmi ambiciózny a pracuje na sebe. Určite by mu prospelo, keby mal vedľa seba skúseného gólmana, od ktorého by sa mohol učiť.

Aká vládla počas jesene atmosféra v klube?

Klub funguje v rámci svojich možností. Máme dobrých futbalistov, či už v áčku alebo v mládežníckych tímoch. Mrzí ma, keď sa na verejnosti zbytočne vytvára voči nemu akási nedôvera. Určite nám nepridalo ani obdobie na sklonku jesene, keď boli z určitých strán snahy riešiť v LAFC mládežnícky futbal, ktorý v podstate nemá žiadny problém a veľmi dobre funguje. Napokon, potvrdzujú to výsledky dorastencov aj žiakov. Tiež sa nám sľubne rozbiehajú ženy. Osobne si myslím, že v klube je aktuálne vhodná skladba trénerov. Sú to kvalifikovaní odborníci. My sa však nechceme prezentovať marketingovo. Aj svetový trend je taký, že na výsledky detí sa nemá upozorňovať. V ich prípade je to skôr o pohybovej príprave a radosti z futbalu ako o víťazstvách či prehrách. Tiež je tu možnosť získať licenciu Grassroots. No určite ju nemôže získať každý klub. V prípade niektorých je to nereálne, keďže je postavená na žiakoch, doraste a mužskom futbale. Chceme sa o ňu uchádzať. Jej zisk by bol pre nás veľkým prínosom.

Aké sú vaše plány do jarnej časti sezóny?

Určite chceme zachrániť III. ligu. Za aktuálnych podmienok v klube to však nebude vôbec jednoduché, dokonca by som povedal, že pre Lučenec je momentálne prepychom. Jej udržanie v centre Novohradu si vyžiada priam nadľudské úsilie. Vzhľadom na to, že klub má svoj domovský stánok v okresnom meste, v ktorom má futbal dlhoročnú tradíciu, veľakrát nemôžeme podmienkami konkurovať dedinským klubom. Tie si dokážu štadión postaviť z eurofondov. U nás to nejde. Teší ma, že sa nám vďaka kontaktom chlapcov z kabíny podarilo sprevádzkovať aspoň vírivku. S masérom to bude naša jediná regenerácia. Aj to je však pre nás plus.