DOLNÁ BZOVÁ. Rozvíjať a prezentovať históriu sklárstva v Dolnej Bzovej, ktorá je miestnou časťou obce Mýtna v okrese Lučenec, sa snaží skupina miestnych nadšencov v rámci občianskeho združenia (OZ) Skálnik. Ako informoval jeho predseda Peter Greksa, medzi ich doterajšie úspechy v tejto oblasti patrí vybudovanie unikátnej sklárskej pece či organizovanie pravidelných sklárskych podujatí.
Hlinu ako základný materiál pre výrobu hrnčekov a iných nádob začalo v 18. storočí postupne nahrádzať sklo. V malých sklárskych hutách sa preto začali vyrábať rôzne poháre a džbánky, pričom jedna z takýchto hút vznikla aj u nás. Založil ju v roku 1769 Bernard Hupka po dohode s majiteľom Divínskeho panstva grófom Zichym, načrtol počiatky vzniku bzovských sklární Greksa.
Vhodné podmienky pre sklárstvo
Výstavba sklárskej huty trvala dva roky a od roku 1771 sa v nej začali vyrábať sklenené výrobky. Základným materiálom pri výrobe skla bol kremeň, ktorý tu miestni volajú žabica. Ďalšími prísadami sú dolomitické vápence a iné stopové prvky. Z tejto zmesi sa v peciach vykurovaných drevom vyrábalo tzv. lesné sklo zelenkavej farby, priblížil predseda OZ s tým, že na sklársku výrobu boli v Dolnej Bzovej celkovo výhodné podmienky. Bol tu dostatok dreva, rovnako ako aj kremeňa, ktorý navyše nebolo treba ťažiť, keďže sa bežne nachádzal na povrchu, vysvetlil.
Sklo, ktoré sa v miestnych sklárňach vyrábalo, slúžilo pre obyvateľov regiónu, ale časť z neho sa vyvážala cez Budapešť až na Balkán. Najväčší rozmach dosiahli bzovské sklárne okolo roku 1840. Ku koncu 19. storočia však postupne zanikli, pretože posledný majiteľ postavil novú skláreň v Katarínskej Hute. Pri poslednej komasácii, ktorá bola v roku 1900, už tunajšie sklárne neexistovali, uviedol Greksa.
Pec je vykurovaná drevom
Miestni nadšenci sa však históriu sklárstva v Dolnej Bzovej snažia zachovať a priblížiť súčasnej generácii. Pred šiestimi rokmi sme založili OZ Skálnik, ktorého cieľom je historicky zdokumentovať a ukázať širokej verejnosti sklársku tradíciu, ktorá bola v tomto kraji silná, poznamenal Greksa. Dodal, že v rámci týchto snáh sa im podarilo postaviť dobovú sklársku pec, ktorá je vykurovaná drevom a v súčasnosti jediná svojho druhu na Slovensku.
Vieme v nej naraz vyrobiť 50 litrov skloviny. Spúšťame ju napríklad počas Bzovských sklárskych dní, keď sa tu stretávajú sklárski umelci a nadšenci. Vtedy ľuďom predvádzame tradičnú výrobu skla od úplného začiatku, drvenia kremeňa, plnenia taviacej nádoby, tavenia skla až po výrobu sklených predmetov fúkaním, načrtol predseda. Cieľom OZ je podľa jeho slov v budúcnosti vytvoriť skanzen sklárskej histórie, kde by bol okrem pece inštalovaný aj drvič skla, takzvaný stupník. Ďalším plánom je tzv. salajka. V nej sa z popola vyrábala zložka, ktorá znižovala bod topenia skla, dodal.
To, čo dokázali títo traja páni, ktorí sa na Dolnej Bzovej začali angažovať okolo týchto sklárskych záležitostí, je úžasné. Okrem toho, že vybudovali unikátnu sklársku pec, pravidelne organizujú aj sklárske stretnutia. Napríklad minulý rok na ňom bolo do 200 účastníkov z Maďarska, ktorí boli nadšení z toho, čo videli, uviedol na margo OZ starosta Mýtnej Pavel Greksa. Snahy združenia považuje za dobrú propagáciu obce a samospráva sa podľa neho bude snažiť o ich ďalšiu podporu.
