MÝTNA. Najvýznamnejšou historickou pamiatkou Mýtnej v lučeneckom okrese je evanjelický kostol, ktorý stojí na kopci nad dedinou a vďaka svojej polohe je dobre viditeľný zo širokého okolia. V histórii tohto chrámu, ktorá sa začína okolo 12. až 13. storočia a dodnes nie je celkom jasná, báda evanjelický farár z Dobroče Ivan Boženík.
Najstaršou časťou kostola je zrejme kaplnka, teda oltárna časť. Neskôr pristavali chrámovú loď a v časoch husitov pravdepodobne pribudol ohradový múr so strieľňami, ktorý sa dodnes nazýva husitským, ozrejmil Boženík. V priebehu vekov sa kostol tiež zmenil z katolíckeho na evanjelický. Stalo sa tak počas reformácie, asi niekedy v rokoch 1570 až 1580. V roku 1611 vznikol Novohradský seniorát, ktorý bol vyhlásený práve v Dobroči a v tom roku už kostol bol luteránsky a používal sa pre štyri dediny, uviedol farár s tým, že okrem Mýtnej a Dobroče išlo ešte o Pílu a Kotmanovú.
S využitím svätostánku pre viacero dedín súvisí tiež jedna nevšedná zaujímavosť. V jeho ohradovom múre sa totiž nachádzajú dva vchody, jeden z mýtňanskej a druhý z dobročskej strany. Veriaci, ktorí ku chrámu prichádzali z dedín z dvoch strán kopca, tak mohli využiť ten „svoj". Tento zjednocujúci prvok kostola funguje dodnes a ľudia doň stále prichádzajú z obidvoch strán, potvrdil Boženík s tým, že spoločný je aj cintorín, ktorý sa okolo kostola rozprestiera a na ktorom pochovávajú zosnulých z Mýtnej i Dobroče.
Súčasťou chrámového areálu je drevená zvonica. V jej vnútornom priestore je vyhĺbená jama a v jednej z jej stien sa dodnes nachádza vchod do podzemnej chodby. Tá je však už sčasti zasypaná a jej pôvodný účel je zahalený rúškom tajomstva. Môj názor je, že šlo o únikovú chodbu, respektíve chodbu smerujúcu do kláštora, ktorý v minulosti možno tiež stál na tomto kopci. Keď totiž pochovávame v časti cintorína smerom na Dobroč, tak je tam veľmi veľa skál, niekedy ako keby tvorili stenu. Nie je teda vylúčené, že ide o zvyšky múrov a základov spomínaného kláštora, uviedol Boženík. Dodal však, že ide len o predpoklad, ktorý zatiaľ nebol overený žiadnym výskumom a miestna história v tomto smere ešte nie je zmapovaná.
Ja za mojich mladých čias som s kamarátmi do tejto chodby chodieval. Prešli sme však iba 10 až 15 metrov a potom sme sa vrátili, keďže sme sa báli, povedal na margo chodby starosta Mýtnej Pavel Greksa. Chodba podľa neho mohla viesť k predpokladanému kláštoru a legenda dokonca hovorí, že viedla až na Divínsky hrad. Rôznych historiek o našom kostole je však veľa, dodal.
Kostol, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou, si vyžaduje viaceré opravy. V rokoch 2013 a 2014 sme obnovili náter drevenej zvonice a šindľov husitského múru. V súčasnosti sme požiadali ministerstvo kultúry v rámci programu Obnov si svoj dom o príspevok na opravu vonkajšej fasády chrámu. Tú by sme chceli opraviť už v tomto roku a v nasledujúcom by sme kostol radi obnovili zvnútra, uviedol Boženík s tým, že opraviť by chceli aj kazateľnicu a oltár, ktoré sú tiež kultúrnymi pamiatkami. Nákladnou opravou, na ktorú momentálne nie sú financie, by bola tiež obnova pôvodného kazetového stropu, ktorý bol v minulosti rozobratý a uložený na povale kostola.
