LUČENEC. Žijú medzi nami. Možno si ich niekedy ani nevšimneme, alebo naopak, pútajú našu pozornosť tým, že sú iní. Odborne sú to ľudia so špecifickými potrebami. Kedysi sa ich život obmedzoval na zamrežované okno izby v zariadení, ktoré im dalo stravu, poskytlo potrebné služby a udržiavalo ich ďaleko od bežného života, od komunity, do ktorej túžili patriť.
„Keď sme u nás v domove začali našich klientov počúvať, dozvedeli sme sa, že oni nechcú sedieť v domove a prijímať našu pomoc vo všetkom, že nepotrebujú, aby sme ich kontrolovali na každom kroku, ale chcú žiť celkom normálne. Chcú mať svoje domácnosti, partnerov, priateľov, dobrých susedov, zamestnanie, kolegov. A tak sme ich v ich predstavách začali podporovať,“ priblížila začiatok náročnej cesty inštitucionalizovaných klientov, k ich bežnému životu, riaditeľka Domova sociálnych služieb Slatinka, Denisa Nincová.
Dnes ich už môžete stretnúť na nákupe v hypermarkete, na koncerte, možno bývajú vo vašom vchode bytového domu. Žijú svoj každodenný bežný život. Varia, upratujú, perú, nakupujú, chodia do práce, zabávajú sa.
Miňa a Lacko
Dvaja bývalí klienti zariadenia v Slatinke. Dnes žijú svoj kľudný, spokojný, obyčajný život v prenajatom domčeku v centre mesta. Miňa ma privíta srdečným objatím. Usadí ma v kuchyni, ktorá rozvoniava pripravovaným obedom. Lacko čosi mieša v hrnci. Dovolí mi nakuknúť a pritom vysvetľuje. „Varím obed. Rád varím. Budeme mať mäso a knedle.“ Miňa ukazuje na obrázok v kuchárskej knihe...
Maťo
Maťo ma privítal pred vchodom do bytového domu. Otvorí dvere a úslužne pustí staršiu susedu. Pozdraví ju a pani sa usmeje. „Máme dobrých susedov. Rád im pomôžem, idem na nákup, keď treba, občas im požičiame mlieko, alebo niečo iné, čo potrebujú, pozametám pred vchodom,“ povie sympatický mladík...
Viac o živote ľudí so špecifickými potrebami, ktorí žijú medzi nami, si môžete prečítať v Novohradských novinách, ktoré vyjdú už tento pondelok 15. 2. 2016.
