RIMAVSKÁ SOBOTA. Úspešný projekt ešte viac zatraktívnil múzeum pre návštevníkov. Dnes môžu obdivovať vynovenú expozíciu paleontoligickej časti Gemersko – malohontského múzea v Rimavskej Sobote.
„Tento projekt je príkladom toho, že naše múzeum, ako významná kultúrna inštitúcia regiónu, sa svojou činnosťou snaží zvýšiť regionálne povedomie. Tiež chceme formovať regionálnu identitu ľudí práve prostredníctvom vyzdvihnutia jedného z unikátnych miest v našom regióne,“ informovala Martina Mareková, lektorka spomínaného múzea. Zároveň pripomenula, že vynovenú expozíciu môžu návštevníci obdivovať počas pracovných dní v čase od 8.00 d 16.00 hod. Tiež si môžu zakúpiť aj literatúru, ktorá je venovaná paleontologickej lokalite Kostná dolina neďaleko Hajnáčky.
Všetko sa to začalo na začiatku uplynulého roka, keď múzeum podalo projekt v rámci dotácii rezortu kultúry. Bol zameraný na rekonštrukciu časti stálej vlastivednej expozície. „Súčasná stála vlastivedná expozícia bola po prvýkrát sprístupnená verejnosti v roku 1979. Vzhľadom na rozsah priestorov múzea a tiež ekonomickú situáciu regionálnych múzeí, komplexná rekonštrukcia neprichádza v dohľadnej dobe do úvahy. Múzeum sa však v rámci svojich možností snaží svojpomocne pristupovať k úpravám a rekonštrukciám,“ ozrejmila Mareková.
Paleontologický výskum, ktorý múzeum realizovalo v rozpätí rokov 1996 – 2000 v lokalite Kostná dolina pri Hajnáčke, priniesol zaujímavé poznatky a vyše dve tisícky nálezov. „Kostná dolina dostala pomenovanie podľa hromadného výskytu kostí stavovcov už v roku 1812. Po prvýkrát ich objavil v roku 1812 statkár z Kostolnej Bašty Emil von Ebeczky. Lokalitu skúmalo viacero geológov a paleontológov. V rokoch 1955 – 1956 tu realizoval rozsiahly systematický výskum profesor Oldřich Fejfar z bývalého Ústredného ústavu geologického v Prahe. Posledný výskum v tejto lokalite vykonalo Gemersko – malohontské múzem v Rimavskej Sobote. Prebiehal v rokoch 1996 – 2000,“ priblížila biologička Monika Gálffyová.
V Kostnej doline sa našli fosílne pozostatky rôznych zvierat. Od hyeny, medveďa, pandy, tapírov, nosorožcov až po mastodontov. Objavené boli aj vyše tri milióny rokov staré rastliny.
„V okolí Hajnáčky sa nachádzali ešte aktívne sopky. Občasnou vulkanickou činnosťou vytvárali ráz krajiny. Ich svahy a údolia v časoch vulkanického pokoja pokrývali rozsiahle zmiešané pralesy, tiekli tadiaľ potoky. Miestami boli prítomné aj maarové jazierka, ktoré tiež vytvorila sopečná činnosť. Živočíchy žili na brehu plytkého prietočného jazera, ktoré sa nachádzalo v bývalom bazaltovom maare. Okolie jazera tvorili bažiny. Obkolesovali ich husté listnaté až zmiešané prales. Nechýbali ani potoky, stojaté vody, stepy, či otvorené trávnaté plochy,“ vysvetlila biologička.
Pred miliónmi rokov sa hajnáčska fauna podobala dnešnej faune v juhovýchodnej Ázii. Pravdepodobne sa pod jej vyhynutie podpísal výbuch niektorej zo sopiek. Stratený svet zakonzervoval vulkanický popol.
Návštevníci paleontologickej časti stálej vlastivednej expozície múzea v Rimavskej Sobote majú čo obdivovať. Mimoriadne atraktívny je trojrozmerný model nosorožca. Nechýba ani audiovizualizácia projekcií, ktorá približuje zvieratá žijúce v dobe, z ktorej kostné nálezy pochádzajú. Obdivovať môžu aj paleontologické nálezy.
