Hradný areál v Modrom Kameni, tvorí zrúcanina gotického hradu z 13. storočia a barokový kaštieľ z roku 1730, ktorý je sídlom múzea. Hrad v minulosti prešiel niekoľkými prestavbami. Po druhom požiari v 17. storočí, zostal v troskách. V roku 1730 bol vrátený do majetku Balassovcov, ktorí k nemu pristavili barokový kaštieľ. Rodina Balassovcov užívala tento majetok až do roku 1923, kedy ho posledná majiteľka, grófka Gabriela Almássyová, predala československému štátu.
Hrad v rukách štátu postupom času chátral. Zub času ho tak nahlodal, že jeho horná časť nebola vôbec prístupná. Priestory kaštieľa sa využívali ako úrady, okresný súd, či sklad liekov.
Múzeum tu bolo zriadené až v roku 1992, no niektoré časti neboli prístupné až do roku 2002. „Na dolnej vyhliadke pribudlo zábradlie a tak sme ju mohli sprístupniť aj návštevníkom,“ uviedla riaditeľka Múzea bábkarských kultúr a hračiek, Helena Ferencová. Horná vyhliadka, ale, stále nebola dostupná. „Niekoľko krát sme na nej, za veľmi prísnych bezpečnostných opatrení, usporiadali kultúrne podujatia,“ dodala.
Keďže časom začali z múru hradu opadávať kamene a ohrozovať obývané podhradie, kompetentní museli konať. „V roku 2012 sa nám naskytla príležitosť, prostredníctvom občianskeho združenia Hradčan, podať projekt o grant na záchranu torzálnej architektúry z Ministerstva kultúry,“ povedala riaditeľka. Projekt bol úspešný a tak v spolupráci s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny a jeho programom zapojenia nezamestnaných, sa začalo so záchranou obvodového múru.
Prvá etapa začala opravou parkanového múru, ktorý sa už rúcal na nádvorie a ohrozoval ako návštevníkov, tak aj samotných pracovníkov múzea. Druhá etapa rekonštrukcie prišla na rad v roku 2014, rekonštrukciou západného obvodového múru. Tretiu etapu zrealizovali v minulom roku. „Hornú časť hradu sme uzavreli, pretože sa tam robil záchranný archeologický výskum. Odstránili sme suť, ktorá sem bola umelo navozená. Rodina Balassovcov si tu vytvorila barokovú záhradu,“ vysvetľuje riaditeľka. Podľa jej slov, záhrada mala romantický vzhľad. Štrkom vysypané chodníčky, výhliadka, barokové kované zábradlia. „Táto časť bola prepojená s budovou, takže majitelia z chodby vyšli von na vyhliadku a do záhrady. Je aj pamiatkovo evidovaná, ako romantická baroková záhrada,“ upresňuje odborníčka. Túto časť hradu sa, ale, rozhodli zrušiť. „Bola tu veľká deštrukcia. Suť sme odviezli, urobili sme archeologické sondy,“ konštatuje.
Po troch etapách rekonštrukcie areálu je, teda, výsledkom zachránený parkanový múr a z veľkej časti opravený západný obvodový múr, ktorý mal úplne odtrhnuté líce. Práve ten odhalil zaujímavý nález. „Bol tu objavený historický prevét, teda stredoveký záchod,“ hovorí s nadšením riaditeľka. Zároveň dodáva, že práve prevét bude hlavným predmetom štvrtej etapy rekonštrukcie.
Gotický hrad, ukrytý pred zrakmi návštevníkov, sa zatiaľ rekonštruovať neodvážia. Jeho základy ostanú pod zemou pre budúce generácie. „Nebudeme ich vykopávať, pretože by to bolo veľmi komplikované a drahé. Uchovanie vykopaných častí, ležiacich dlhé roky pod nánosmi zeme, by znamenalo okamžité konzervovanie, čo je veľmi náročný a dlhodobý proces a teda aj finančne náročný,“ poznamenala riaditeľka. „Momentálne je našou úlohou zabezpečiť murivá, aby sa nám gotická zrúcanina zachovala a aby sme ju mohli sprístupniť našim návštevníkom. Pravdepodobne sa vrátime k romantickej úprave z 19. storočia s tým, že sprístupníme aj niektoré zaujímavosti vykopanej historickej architektúry z pôvodného hradu, ktoré nám výskum odhalil,“ dodáva. „Objavil sa nám tu zaujímavý útvar, ktorý sme nazvali Žigmundova veža, je to pôdorys kruhovej veže s mimoriadne hrubými stenami,“ odhaľuje tajomstvá hradu. „Datujú ho do roku 1609, keď Žigmund Balassa po prvom zničení hradu Turkami obnovoval areál a zrejme z obavy pred ďalšími nájazdami zosilnil múry tejto obrannej veže,“ dodáva s tým, že túto časť by chceli prezentovať v pôvodnej podobe. „Je to veľmi náročná úloha, pretože ak ju chceme sprístupniť, musíme ju veľmi kvalitne zakonzervovať.“
Momentálne v areály prebieha aj ďalšia rekonštrukcia. Tá sa týka barokového kaštieľa. Peniaze na projekt záchrany jeho východného krídla získali z Nórskych fondov. „Ide o priestory, ktoré doteraz neboli sprístupnené a vedeli sme, že sú vzácne a najstaršie,“ upresnila Ferencová.
V minulosti, keď hrad využíval okresný súd, boli tieto priestory prestavané na väzenské cely. Toto neadekvátne využívanie priestory značne zdevastovalo. „Vízia je presne daná, ide o obnovu barokových siení pre bábkové divadlo, regionálnu históriu a tvorivé dielne detí a mládeže. Bude to multikultúrna prekrásna renesančno-baroková stĺpová sieň, kde budú výstavy, bude sa tu hrať bábkové divadlo, bude tu stála bábková scéna. Uskutočnia sa tu rôzne aktivity, tvorivé dielne. Veľmi sa tešíme, že tu konečne budeme môcť robiť výstavy s rôznym zameraním a rozšíriť ponuku pre našich návštevníkov, pretože doteraz sme mohli v našej kaplnke sv. Anny vystavovať len sakrálne diela,“ konkretizovala riaditeľka.
Časť tohto priestoru bude konečne venovaná aj stálej expozícii hradu Modrý Kameň, teda významnému rodu Balassovcov, ako aj posledným majiteľom majetku, haličskému grófovi Forgáchovi a po ňom Gabriele Almásiovej.
Hrad neustále odkrýva svoje tajomstvá. Ako posledné sa práve v priestoroch renesančno-barokovej sály objavilo veľmi vzácne barokové nálezisko stajní a ich kanalizačný systém. „Podľa nálezu môžeme konštatovať, že pôvodne táto časť slúžila ako grófske stajne,“ vyjadrila sa riaditeľka. Ako na záver dodala, hrad postupom času odkrýva stále nové a nové prekvapenia.
Ukončenie rekonštrukcie stĺpovej siene sa predpokladá v roku 2017, kedy by mohla byť sprístupnená aj návštevníkom. V blízkej budúcnosti si objekt vyžaduje aj ďalšie rekonštrukcie, z ktorých je najakútnejšia rekonštrukcia strechy.
