RUŽINÁ. V obci pri najväčšej vodnej nádrži v Novohrade vládol na poludnie pokoj. Ľudia sa venovali bežným domácim prácam, niekoľko bežcov ukrajovalo metre neďaleko priehrady. Nad ružinským cintorínom majú postavené obydlia takmer tri stovky Rómov. Vedia, že dnes je deň, ktorý môže rozhodnúť o ďalšom smerovaní našej krajiny. Niektorí odvolili hneď ráno, keď šli na nákup. Ďalšia partia sa chystá do volebnej miestnosti až podvečer. Viacerí by uvítali zmenu.
Štyridsaťjedenročný Ján Oláh má na aktuálny režim svoj názor. Tvrdí, že mladí živoria a nájsť si prácu v chudobnom regióne je takmer nemožné. „Bol by som rád, keby na Slovensku nastala zmena. Viem, aké je to obracať v dlani každé euro. Mám dve deti. Sú školáci. Momentálne žijem sám so synom. Pristal by som na dobrú prácu. Ale kde ju nájdem? Tí, čo chodia do neďalekého Lučenca a zarobia tristo eur, tak to sú už páni. Veruže, zárobky sú tu biedne,“ hovorí Ružinčan, ktorý je rozhodnutý voliť zmenu.
Jozef Balog má 65 rokov. Obálku do volebnej urny vhodil hneď ráno. Tvrdí, že vyžiť z dôchodku sa dá len s odretými ušami. „Na Slovensku máme zlý sociálny systém. Kto si roky odrobil, malo by byť o neho lepšie postarané. Žiaľ, tu akoby sa na dôchodcov zabudlo. Kedysi rodičia dokázali finančne pomáhať svojim deťom. Dnes sa to z biedneho dôchodku veruže nedá. Je to veľmi smutná realita,“ povzdychol si dôchodca, ktorý vychoval štyri deti. Dodal, že volil zmenu.
Jaroslav Berky má dvadsaťpäť rokov, no ešte nikdy nevolil. Ani dnes nevie, či vstúpi do volebnej miestnosti. Tvrdí, že by chcel zmenu, no nad slovami, že aj jeho hlas môže rozhodnúť, len mávne rukou. „Čo ja viem. Podľa mňa je jedno, či pôjdem voliť. Na výsledok volieb to nebude mať žiadny vplyv,“ domnieva sa mladík, ktorý už v minulosti okúsil, aké je to zarábať si na chlieb v zahraničí. „Ani tam to nie je med lízať. Radšej som sa vrátil domov.“
Zeco, ako v Ružinej volajú šesťdesiatročného Juraja Oláha, má na terajšiu vládu ťažké srdce. Je nezamestnaný a tvrdí, že v jeho veku je už pre zamestnávateľov nezaujímavý. Mrzí ho však, že ani tí, ktorí sú oveľa mladší, to nemajú v tomto smere jednoduché. „Kedysi ľudia museli pracovať. Teraz sú mladí bez práce, nevedia zabezpečiť svoje rodiny. Len sa obtĺkajú po dedine. Je to katastrofa. Predsa sa nedá vyžiť so 120 eur. Niekto si nadelí a na druhých kašle. Škoda reči. Ak sa tu nič nezmení, tak bude veľmi zle. Ľuďom treba predovšetkým robotu,“ rozhorčil sa Zeco.
Ledva prešla od dverí k bráne. Už dlhší čas nevládze na nohu. „Bolí ma, pred chvíľou mi ju museli potrieť masťou,“ hovorí 65-ročná Mária Berkyová, ktorá žije aj so svojimi deťmi. Sú nezamestnané. „Je to bieda. Žijeme z ruky do úst. Bola by som rada, keby sa na Slovensku zmenili pomery. Hlavne kvôli mladým, nech sa zabezpečia a žijú dôstojne.“
Jediný z partie, ktorá sa napoludnie zišla na ulici, je so súčasnou vládou spokojný Vladimír Oláh. Tamojší ho oslovujú vajda. Odvolil hneď ráno. Netají sa, že je ľavicovo orientovaný. „Nesťažujem sa. Fandím terajšej vláde. Vyhovuje mi. Takže na Slovensku dobre, v dedine tiež, lebo máme dobrého starostu. Budem spokojný, ak všetko zostane po starom,“ zakončil V. Oláh.
