Opatrovateľky žiadajú o pomoc premiéra

►List premiérovi SR Igorovi Matovičovi:

Vážený pán premiér,

Po, pre mňa dosť neriešiteľnej situácii, som sa rozhodla napísať Vám v mene cca 23,5 tisíc ľudí, pracujúcich v susednej Rakúskej republike, vo výkone povolania a zároveň i svojho poslania – opatrovateľov/liek a zdravotných sestier.

Od roku 2007 pracujem ako živnostník - sprostredkovateľ práce v zahraničí pre opatrovateľky a opatrovateľov a zdravotných sestier, ktoré každé dva týždne cestujú do zahraničia za prácou. Za tie roky som už riešila kadečo, no vždy som riešenie pre spokojnosť oboch strán vedela nájsť. Niekedy bolo treba riešiť rakúsku stranu, inokedy zasa slovenskú, no všetko sa dalo vždy ukočírovať po vypočutí oboch zúčastnených strán a riešenie na seba nenechalo dlho čakať.

No dnes už druhý týždeň neprestajne riešim vzniknutú situáciu možnosti vystriedania opatrovateliek, ktoré v Rakúsku uviazli a potrebujú nutne vystriedať. Tie ženy sú tam už mesiac. Boli zvyknuté starať sa o rakúskych seniorov 2 max. 3 týždne, nakoľko sú k dispozícii 24 hodín, teda mnohé musia vstávať i v noci niekoľkokrát, aby pomohli pacientovi prejsť na toaletu, poprípade mu ju na lôžku podložiť.

Na sociálnej sieti facebook som založila súkromnú skupinu pre opatrovateľky, zdravotné sestry a opatrovateľov, za ktorých cítim zodpovednosť. Mnohé z nich ovládajú nemecký jazyk na ,,kuchynskej“ úrovni, čo im pri ich povolaní úplne stačí, no informáciam, ktoré počujú z rakúskych médií niektoré neporozumejú a potom čítajú zavádzajúce informácie na sociálnych sieťach a tie sa pre ne stávajú často metúce. V tejto skupine teda uverejňujem všetky potrebné oficiálne zverejnené informácie a nariadenia, ktoré vyšli na oboch stranách, i keď sa dosť často menia, čo je v tejto situácii prirodzené. Tieto informácie sú pre ne potrebné na to, aby vedeli, čo môžu očakávať a ako sa zariadiť.

Na začiatku spustenia karanténnych opatrení som si bola vedomá toho, že situácia sa bude s pribúdajúcim časom stupňovať a nastanú i ťažšie krízové situácie, spôsobené psychickým vypätím a ja tie emočné výboje na oboch stranách (vycestovaných i domácich bez financií) budem musieť ustáť a korigovať k psychickej pohode. No tento stav sa nebude dať ustáť na dlhú dobu, pokiaľ im nebudem vedieť dať odpoveď, či sa nejaká oficiálna možnosť prestriedania bude dať nájsť alebo nie.

Opatrovateľky slabšej povahy je nutné prestriedať už teraz po mesiaci, nakoľko tá nevedomosť, neistota a strach o to, či sa vôbec budú môcť dostať domov, bez toho, aby o svoje miesto prišli, je oveľa náročnejšia než samotná 24-hodinová práca opatrovateľky. Tieto emočné výboje u nich vyvolávajú mnohé pridružujúce sa fyzické ochorenia, ako sú arytmia, krvný tlak. No všetko je to len výsledok ich psychickej záťaže.

Prečo píšem o strachu o miesta?

Nuž väčšina týchto žien sú samoživiteľky, ktorým ich manželstvá stroskotali pre ich permanentný kočovný život. Majú doma malé deti, o ktoré bolo počas 2 týždnov postarané, no ktoré sa teraz musia starať sami o seba, pretože nevedia, kedy sa im ich mama či otec vrátia.

Rakúska strana na svojej strane už opatrenia urobila. Malým podnikateľom, ktorí pracujú na ich území, poskytla nenávratný príspevok v sume od 500 - 1500 €, v závislosti od splnenia určitých podmienok. Teda opatrovateľky, ktoré ostali doma bez príjmu (všetky pracujú na rakúsku živnosť), sú už v zásade kľudnejšie, i keď je jasné, že na peniaze si budú musieť chvíľu počkať.

No čo nás všetkých ako občanov SR desí najviac je, že do Rakúska priletelo 281 rumunských a bulharských opatrovateliek, ktoré sú momentálne v 2 týždňovej karanténe kdesi v hoteloch a po nej budú k dispozícii rakúskym rodinám, od ktorých opatrovateľky odišli a ich striedačky nenastúpili vzhľadom na danú situáciu. Tieto opatrovateľky budú zatiaľ k dispozícii pre dolné Rakúsko. Horné Rakúsko, oblasť Linzu a okolia, kde sa nachádzajú opatrovateľky a opatrovatelia za ktorých sa cítim zodpovedná, zatiaľ riešenie nemajú. Majú k dispozícii 150 voľných lôžok pre seniorov, no nedostatok personálu. Ale i toto je len otázka času, pretože na tom všetkom intenzívne pracujú, aby ich seniori boli v čo najlepšej opatere.

Je to všetko krásne a obdivuhodné, no je dosť možné, že nás takýmto spôsobom vytlačia a nahradia rumunskou a bulharskou pracovnou silou (boli sme zvyknutí striedať po 2 týždňoch, teraz by sme boli vďační i za mesačné turnusy).

Bulharské a rumunské opatrovateľky nás počas desaťročí, ako túto prácu vykonávame, ohrozili niekoľkokrát, no vždy sme si svoju pozíciu na základe kvalitne vykonanej práce ustáli i za násobný plat, čo je úžasné.

Mimoriadna krízová situácia, ktorá ale teraz nastala, a v ktorej sme všetci, tento stav vážne ohrozuje. Ak sa nejaké riešenie nenájde, vidím len tento scenár: 3-4 mesiace, 24 hodín denne nezvládne ani jedna Slovenská opatrovateľka, ani zdravotná sestra.

23,5 tisíc ľudí, živiteľov rodín príde o prácu, pretože nebude možnosť prestriedania. Gabčíkovo zásadne odmietajú. Ja sa im nedivím.

Žiadali sme zdravotníkov na rakúskej strane i o vykonanie testu na COVID-19, tesne pred odchodom domov. Na základe neho by mohli ísť opatrovateľky do domácej karantény, no žiaľ aj oni majú svoje príkazy z vlády a testy len tak hocikomu urobiť nemôžu.

Situácia pre tie, ktoré ostali tam, je však neriešiteľná už po tohto týždňovom zavedení povinnej karantény v Gabčíkove.

V štvrtok tohto týždňa sme chceli vystriedať 15-20 žien, ktoré mali ísť domov odvozom na rakúske hranice. Bol nám ponúknutý súkromný školský autobus, v ktorom by ženy sedeli 2 m od seba s rúškami. Ďalšou možnosťou bol odvoz rodinným príslušníkom priamo na hranice a na hranici ich mali čakať prázdne autá, ktoré by si odšoférovali (3 -4 osoby v aute) a ostali v domácej karanténe, kdesi na chatách, resp. samé v byte, no predsa v domácom prostredí. Od rodiny už predsa boli odtrhnuté mesiac, niektoré i dlhšie a domáce prostredie je domáce prostredie.

Mnohé z nich majú po 60-tke a tak, keď počuli, že musia do povinnej karantény v Gabčíkove, ostali zaskočené a situáciu vidia znovu na bode mrazu - neriešiteľnú. Boja sa možnosti nákazy, predsa sú tam ľudia, ktorí pricestovali z rôznych kútov sveta a oni vyšli len z domáceho prostredia svojich rakúskych zverencov. Viete, väčšina z nich je celé 2 týždne tak či tak izolovaná s pacientmi v byte či dome a jediný sociálny kontakt majú, keď idú nakúpiť. No i pre väčšinu z nich robia nákupy rodinní príslušníci.

Dozvedela som sa, že sa v Lučenci, odkiaľ väčšina našich opatrovateliek pochádza, má otvoriť v týchto dňoch karanténne stredisko pod správou BBSK. Všetky opatrovateľky boli správou nadšené a táto informácia v nich znovu prebudila nádej, že sa domov dostanú, bez toho, aby museli riskovať svoje zdravie.

Hneď som volala pani primátorke Pivkovej, ktorá sa pokúsi zistiť, či by to bolo možné. Zatiaľ odpoveď ešte nemám.

Sú to ľudia, zdravotníci, ktorí si plnia nie len svoje povolanie, ale i poslanie. Pracujú 24 hodín denne s nárokom na 2 hodiny voľna, teraz sa boja o svoje miesta, keď si už rakúska strana našla za nich náhradu, ale skôr, či neskôr každá z nich raz domov po 2 či 3 mesiacoch odíde.

Oni pomáhajú starším a bezvládnym, ktorí sú na ne odkázaní. Kto pomôže im? Ja sa ďalej pohnúť neviem. Spravila som maximum a to som človek, ktorý zastáva názor, že každá situácia má svoje riešenie.

Pán premiér, list som sa rozhodla napísať z jedného a prostého dôvodu. Myslím si, že len neinformovanosť o situácii ,v akej sa slovenské opatrovateľky ocitli, robí z tejto, pre všetkých nepríjemnej situácie, neriešiteľný problém, ktorý možno ohrozí i ich doterajšie miesta.

Myslím si, že to nie je ľahostajné nikomu. Veď ak sa ten počet ľudí, ktorým ide o pracovné miesta začne hlásiť na úradoch práce, len vtedy zistíme, aká je skutočná miera nezamestnanosti na Slovensku.

S pozdravom Michaela Melichová

(majiteľka sprostredkovateľskej agentúry)