Byť kapitánom Hriňovej? Na to treba manželku alebo trvalý pobyt

Michal Purdek (6 fotografií)

HRIŇOVÁ. Ako hráč vyrastal na trávniku v Rimavskej Sobote, kde podľa vlastných slov prežil futbalovú renesanciu. V roku 2012 sa upísal Hriňovej, ktorej je verný dodnes.

Vo farbách MFK si prešiel viacerými pozíciami. Je hráčom, kapitánom a donedávna bol aj trénerom A mužstva. Na drese nosí číslo 14. Rovnaké, aké nosil jeho vzor Thierry Henry.

Michal Purdek dnes patrí k legendám hriňovského futbalu. So skúseným 33-ročným hráčom sme sa porozprávali o jeho futbalových začiatkoch, zhodnotili sme uplynulé mesiace, koronakrízu aj jeho pôsobenie v MFK Hriňová a pozreli sme sa aj do budúcnosti.

V A mužstve Hriňovej ste donedávna zastávali viac funkcií. Boli ste kapitánom, trénerom aj hráčom. Ako sa vám to podarilo?

Kapitána si volí celý tím, takže som dostal túto poctu a dôveru chalanov v šatni. Ja som si to vyslúžil po 6 rokoch, keď ma už všetci brali ako domáceho hráča. Inak v Hriňovej musíte mať trvalý pobyt alebo manželku, aby ste si zaslúžili kapitánsku pásku. Ja nemám ani jedno, ani druhé. (smiech) Po odchode trénera počas sezóny vedenie nevedelo narýchlo zohnať nového kouča, tak oslovili mňa, keďže mám vysokoškolské vzdelanie v oblasti trénerstva a potrebné licencie. Časť sezóny sa niesla v znamení, že som musel byť hrajúci tréner aj kapitán, čiže tri v jednom. Preto sme si kapitánsku pásku posúvali.

Aká partia sa zišla v hriňovskej kabíne?

Partia a nálada v tíme je super na ihrisku aj mimo neho. Nemáme problém po tréningu ísť na kávu preberať aj nefutbalové témy. Priemerný vek je u nás okolo 23 rokov, takže máme veľmi mladý tím. Sme zmes domácich hráčov a odchovancov, plus okolie do 15 kilometrov. Poznáme sa a často sa stretávame aj mimo ihriska.

Ako hodnotíte jesennú časť Hriňovej, ktorá zimovala na 8. mieste s bilanciou 5-3-5?

Z pozície trénera som nespokojný. Z pozície hráča môžem povedať, že bola dobrá, čo je na trojku. Začali sme vo veľkom štýle. Prvé štyri zápasy, štyri silné kluby a 10 bodov. Potom ale prišlo derby s Detvou, kde je jedno, na akej pozícii sa kluby v tabuľke nachádzajú. Derby je derby a tam urobíte všetko pre to, aby ste pol roka mohli stretávať kamošov a známych a vykrikovať im výsledok. V 54. minúte sme inkasovali gól, aj keď si dovolím tvrdiť, že sme boli o trošku lepším mužstvom ako domáci. Ale futbal sa hrá na góly a nie na šance. Stred jesennej časti by som vymazal z histórie. Tam sme najskôr uhrali remízy a potom prišli tri výbuchy, kde sme prehrali rozdielom triedy. Dostali sme sa do psychickej nepohody, ba dokonca nechuti hrať futbal. Ale viete, ako to chodí, potrebujete jednoduchý impulz, aby ste znovu dodali dych mužstvu. Ten prišiel tesne pred koncom, kde sme porazili druhý tím na jeho ihrisku v zostave, ktorej by ste nedali ani deravý groš. Posledný zápas doma sme už hrali náš klasicky futbal v pohode a bez futbalového kŕču. Zakončili sme jesennú časť v strede tabuľky so 6-bodovou stratou na tretieho.

Ktorý zápas jesene bol podľa vás najlepší a ktorý najhorší?

Ťažko povedať. Veľmi sa mi páčil výkon mužstva hneď v úvode proti Tornali, kde chalani podali perfektný výkon a bojovali ako celok. V predposlednom zápase v Tisovci, kde sme šli ako jasný outsider, sme spravili taký malý zázrak, po ktorom si poviete, že presne pre toto je futbal krásny a lopta guľatá. Za najhorší považujem asi domácu prehru s Balogom, kde sme doma dostali šesť kusov. Po takom zápase sa dva týždne skrývate po meste a nechcete stretnúť nikoho. Dokonca ani