LUČENEC/MUČÍN. V čase pandémie sa odporúča pobyt v prírode. Príjemne stráveným časom môže byť nielen v ňom aj približne 3 kilometre dlhé putovanie k Mučínskej jaskyni. Vhodné je aj pre deti. Začať môžete v strede Mučína (okres Lučenec), kde je dostatok miesta na zaparkovanie. Dokonca tu je na ploche zo zámkovou dlažbou vytvorené kruhové posedenie a uprostred je kruhový priestor na oheň. Opekať si špekáčiky uprostred dediny? Prečo nie.
Nechajme ale tieto úvahy a vyrazme. Za zastávkou odbočíme doprava Völgyiho ulicou kde nájdeme dokonca smerovník ukazujúci k jaskyni. Chvíľu sa pokocháme miestnym koloritom a už sa ocitneme na ceste smerujúcej k lesu.
Keď už budete v pásme lesa sledujte značky umiestnené na stromoch po ľavej strane. Upozornia vás na odbočku, ktorú by ste mohli prehliadnuť. Kráčame popri malom potôčiku aby ste dorazili k ďalšiemu odbočeniu a v spoločnosti stáročných bukov pokračovali k cieľu. Na priamu odbočku k jaskyni vás upozorní smerovník. Príjemným zárezom vo svahu dôjdete už k jaskyni.
Pred ňou je vytvorené aj posedenie, ktoré príde vhod na rozbalenie prípadného občerstvenia. Porovnávanie vzoriek koláčov a čaj z termosky určite spríjemnia váš pobyt, ak by ste aj vy mali zo sebou kamaráta, čo s lampičkou na čele skúma každý centimeter jaskyne. Tá našťastie nie je dlhá.

„Mučínska jaskyňa predstavuje jednoduchú lineárnu podzemnú chodbu s dĺžkou 12 m a s pravidelnou šírkou 2,5 m. Výška stropu je na začiatku 1 m, potom sa chodba zvyšuje na 1,5 m. Jaskyňa predstavuje dutý priestor po vyvetrávaní kmeňa zuhoľnateného stromu. Po je jeho vyvetraní bol podzemný priestor oblúkovito rozšírený mechanickým opadávaním tufových vrstiev,“ dočítate sa okrem iného na stránkach geoparku Novohrad-Nógrad k pôvodu jaskyne.
Len taká diera
V reáli je to proste poloblúkova diera v zemi s popadanými kusmi horniny a vstupným portálom, ktorý vyzerá na spadnutie. Aj z našej skupinky sa málokto odvážil dnu a iba počúval a pozoroval ako sa cez okraj zosypáva občas vrstva zeminy zo skaly nad jaskyňou. V tom tichu, ktoré iba raz prerušil nejaký “pterodaktyl” prilietajúci zo smeru z geoparku v Ipolytarnóci to bolo celkom pôsobivé.
Vrátiť sa od jaskyne môžete po tej istej trase, alebo zvoliť dlhšiu variantu cez tzv. Južnú turistickú magistrálu, ktorú nám postavili za peniažky z únie na trase Kalonda - Šiatorská Bukovinka. Tá stojí určite za samostatný výlet, ktorý by som po vlastnej útrpnej skúsenosti odporučil rozdeliť na dve samostatné etapy (Kalonda - Lipovany a Lipovany - Šiatorská Bukovinka. Nechcená odbočka na Karanč totiž vôbec nebola čerešnička na torte, ale aj bez nej by to bol pre menej zdatných turistov slušný "záhul".
Návrat späť cez Maďarsko

Ak si teda poviete, že len zúfalec sa vracia po tej istej ceste stačí sa vybrať smerom hore, keď sa opäť napojíte na lesnú cestu z ktorej ste odbáčali k jaskyni. Potom je to síce so značením trochu poslabšie, ale furt odbočte vpravo a dôjdete k jednému z mnohých zastavení na spomínanej magistrále. Táto turistická diaľnica vedie presne po hraničnej línii a tak sa bez nejakých kontrol ocitnete na chvíľu u južných susedov.
V našom prípade bádavý kamarát - jaskyniar neodolal volaniu divočiny a kdesi nám zmizol na maďarskom území. Keďže ho poznáme išli sme ďalej po trase pre odvážnych cyklistov. Pri smerovníku ukazujúcemu odbočenie do Mučína sme kamarátovi predsa len zavolali. Povedal, že už ide a za chvíľu kráčal po ceste smerujúcej od Kalondy.
Neriešili sme ako sa tam ocitol za tak krátku dobu a už sme odhodlane kráčali, so zapadajúcim slnkom za nami, po jednom z mnohých oblúkov krásne zvlnenej krajiny na hranici. Už v blízkosti Mučína sa turistom naskytne nezvyčajný pohľad na srdce Novohradu. Táto dlhšia trasa trvá asi 4, 5 kilometra. Aj takýmto spôsobom viete teda stráviť príjemné víkendové popoludnie.