LUČENEC. V sobotu 1. októbra sa v lučeneckej synagóge uskutoční koncert kapely Ľahká Múza a iba pri tej príležitosti výstava fotografií amatérskeho fotogra Radovana Vojenčáka nazvaná Dlhá cesta domov. Tá zachytáva nočný Lučenec v čase pandémie koronavírusu a prináša bonus v podobe fotografií, ktoré zachytávajú synagógu pred začatím jej rekonštrukcie. Fotky budú v synagóge romiestnené približne v miestach ke vznikli.
Ľahká Múza je jedna z najdlhšie existujúcich alternatívnych skupín u nás (vznikla v 1984) a nepretržite funguje celých 38 rokov. Taktiež je paradox, že je známejšia v zahraničí, ako doma. Jedným z dôvodov je, že produkuje originálnu hudbu, ktorá je multižánrová a tým pádom nie je jednoducho zaraditeľná.
Poznávacou značkou kapely je spojenie prvkov modernej vážnej hudby, gitarového zvuku, originálneho vokálneho prevedenia od minimalistických cez etnické polohy až po technicky náročné operné techniky. Pri príležitosti koncertu Ľahkej Múzy v Lučenci sme položili speváčke Gudrun niekoľko otázok.
Ak disponujeme správnou informáciou narodila ste sa v Lučenci.
Áno, narodila som sa tu a prežila svojich prvých pár dní v miestnej nemocnici. Môj otec pochádza z obce Tuhár a tak keď boli s mamou na návšteve Tuhára, pôrodné bolesti sa ohlásili skôr a v Lučenci ma privítali na svet.
Paradoxne v meste som okrem toho neprežila viac, ale ako dieťa som chodila na prázdniny k starým rodičom do Tuhára a za tie roky som si okolitý kraj zamilovala. Ale až keď som bola oveľa staršia, vybrala som sa na postupné prieskumy mojím rodným mestom.
Za kuchára sa nikdy neučil, dnes šéfuje michelinskej "vitríne" v Paríži Čítajte Hneď prvá cesta ma oslovila. Centrum mesta so Zlatou uličkou, množstvo krásnych starých historických domov, kostolov no a v tej dobe aj čulý obchodný ruch. Posledný krát som bola v Lučenci teraz v lete a pocity boli veľmi zmiešané.
Mám radosť z mnohých obnovených budov ale „obchodná“ ulica v centre mesta po covide a zrejme aj fungovania nákupných centier dokonali svoje a tie kvalitné obchody a kaviarne, či reštaurácie tam už nie sú... Veľmi smutný pohľad...Ale snáď po dokončení diaľnice Bratislava-Lučenec mesto opäť ožije. Veľmi by som si to želala.
Na scéne ste už 38 rokov. Hrali ste niekedy v Lučenci? Ak nie, prečo je to tak?
Už od samotných začiatkov kapely bolo jasné, že my nepôjdeme cestou kopírovania nejakých svojich hudobných idolov a že nebudeme tvoriť zábavnú hudbu. Máme hudobné vzdelanie a tak z nás v tej dobe nemohli byť „pankáči“, vedeli sme zahrať viac ako 3 akordy. Chceli sme robiť vlastnú, podľa možností, súdobú originálnu hudbu. V začiatkoch sme fungovali viac v Čechách, kde boli oveľa väčšie možnosti. Tam nám vyšli aj prvé dva albumy vtedy ešte na kazetách.
Po revolúcii v 1989 sme našli možnosti už aj na Slovensku a ikonické vydavateľstvo ZOON nám vydalo v 1992 prvú LP/CD. Hudobne sme sa rýchlo vyvíjali, využívali možnosti aktuálnych hudobných technológií, ale keďže sme nehrali hudbu pre zábavu, či bežné klubové párty, bolo pre nás stále ťažšie nájsť doma zmysluplné koncertovanie.
A tak sme od roku 2000 hrali hlavne po Európe, vydali tam albumy a naviazali zaujímavé kontakty. Oveľa neskôr, až keď sme „vonku“ niečo dokázali nás začali oslovovať niektorí organizátori, aby sme zahrali aj tu. V Čechách sme hrali aj počas tejto doby, tam nás paradoxne až doteraz berú ako „domácu“ kapelu.
Koncertovanie si vyberáme podľa ponúk, nie sme vhodná príloha k všehochuťovému festivalovému pivu....
O to radšej ale zahráme na nejakej umeleckej akcii klubového, či špecifického festivalového typu. Preto sme (zrejme) doteraz v Lučenci nehrali, nikto nás neoslovil, napriek tomu, že tu prebiehajú mnohé zaujímavé akcie z oblasti alternatívnej kultúry.
Keby bolo po jeho, Francúzom pribalia k jeho knihe borovičku či horalku Čítajte Ako by ste priblížili Vašu tvorbu poslucháčovi, ktorý Vás nikdy nepočul?
Hm, to je zložité vysvetliť na malej ploche. Hlavne kôli tomu, že naša tvorba prechádza v čase svojím vývojom. Za tú dobu sme vydali 8 albumov, DVD a tiež založili elektronicko/performačný projekt Hieros Gamos. Ale v skratke by som asi povedala, že záleží na tom, na ktoré obdobie narazí.
V úvode to môže byť minimalistická až industriálne pôsobiaca kompozícia, cez následné experimenty s elektronickými technológiami samplerov, spevových či gitarových processorov, až po dnešné náročne vystavané malé hudobné eposy. Ak by ste si chceli urobiť obraz z koncertu, tak tam hráme len skladby z aktuálne vydaného a budúceho albumu.
Iba v prídavkoch sa vraciame k starším veciam. Takže koncert pôsobí zvukovo kompaktne. No hlavne by mal byť pripravený objavovať nové atmosféry, prácu so slovensky spievaným textom a fúzie rôznych nečakaných zvukových prienikov.
„Zahraj čo poznám“ sa zrejme konať nebude.
Kde hľadáte inšpiráciu pre tvorbu?
V širšom kontexte v umení ako takom. Máme veľmi radi okrem hudby literatúru, výtvarné umenie, film a zaujímajú nás aj technológie. Pre nás je tvorba o hľadaní vyjadrenia súdobého sveta ako prieniku ľudského faktora s možnosťami technológií tak, aby bol tento stav rovnovážny a hudba vo výsledku silná, emotívna, ale harmonická.
Preto v hudbe siahame ku jej vlastným koreňom, až akýmsi jej pravekom cez ľudovú hudbu až po priemyselne spracovanú hudbu. Je to celé o dobrodružstve, čo za ktorými dverami objavíš. Texty vyjadrujú pocity ako jednotlivca, tak aj globálne emociálne rozpoloženia ľudského spoločenstva. Sú viac filozofické, ako poetické, či osobné...Možno aj preto je naša tvorba pre niektorých ľudí ťažšie stráviteľná. Vyžaduje určitý čas a naladenie sa na atmosféru...a je značne eklektická...a takého asi potrebuje aj poslucháča....
Váš prvý koncert v Lučenci bude v sobotu 1.októbra v lučeneckej synagóge. Ako vnímate tento priestor aj premenu synagógy do jej súčasnej podoby?
Keď som svojho času chodila aj okolo ruiny synagógy, vždy mi bolo ľúto, že je v takom biednom stave. Nikdy by ma ani nenapadlo, že by som tu niekedy mohla mať koncert. Ale okolnosti a hlavne dlhoročné snahy o rekonštrukciu tejto impozantnej stavby umožnili spraviť z nej opäť pôsobivú dominantu. Už zvonku pôsobí majestátne, ale interiér je vizuálne ohromujúci.
Atentát, ktorý zlikvidoval architekta konečného riešenia židovskej otázky má už 80 rokov Čítajte Teším sa, keď tento sakrálny priestor oživíme našou hudbou. Je to pre nás pocta a pre mňa aj ďalšia väzba s rodným mestom. Dúfam, že toto bude len vzájomný začiatok v našej umeleckej konverzácii s géniom loci...
Ľahkú Múzu môžete vidieť v lučeneckej synagóge v sobotu o 18.00 vernisážou výstavy fotografií, následne sa o 19.00 začne samotný koncert kapely Ľahká Múza. Lístky na koncert kapely Ľahká Múza je možné zakúpiť v predpredaji v MIC Lučenec, na www.kultura.sk alebo priamo na mieste.
Podujatie pripravila rozpočtová organizácia LUKUS v spolupráci s OZ Kultur-A.
Autor: vr
