Čítajte už teraz, alebo v týždenníku MY Novohradské noviny - v predaji od utorka 23. mája 2023.
LUČENEC. Počas druhého májového týždňa sa v centre Novohradu stretol výber tých najlepších futsalových juniorov z celého Slovenska. Na kontrolnom zraze reprezentantov do 17 rokov (U17) nechýbala ani početná enkláva hráčov juniorky Mimelu.
Na nominačnej listine dvojdňového (9.-10. 5. 2023) zrazu sa objavilo až deväť Lučenčanov (brankár Erik Čičmanec, hráči Marián Novenko, Michal Varšo, Filip Kovacs, Dominik Lacko, Samuel Olšiak, Jakub Kaliňák a duo náhradníkov v zložení Jakub Faizi a Lukáš Gomboš).
A. Brunovský je aktuálne koučom reprezentačnej U17 vo futsale (zdroj: Róbert Rácz)Počas nášho nedávneho rozhovoru s hlavným trénerom reprezentačnej sedemnástky sme zisťovali aj to, čo čaká mladých futsalistov, na čo sa pripravujú a aké sú ambície juniorskej repre.
"Asi by som to nazval ako kolektívny cieľ. Najdôležitejšia bude výchova a príprava mladých futsalistov na kvalifikačný turnaj na majstrovstvá Európy kategórie U19. Ambíciou bude určite účasť na záverečnom turnaji," prezradil nám vtedy kouč Anton Brunovský.
Anton "Toniku" Brunovský na zraze repre U17 v Lučenci (zdroj: Róbert Rácz)Naša športová redakcia oslovila aj samotných aktérov. Niekoľkým futsalistom, ktorí sú v reprezentačnom výbere našej krajiny a zároveň obliekajú dres lučeneckého Mimelu, sme položili päť otázok. A ako na ne odpovedali? Čítajte a dozviete sa.
Juniori lučeneckého Mimelu U17 (zdroj: Róbert Rácz)1. Ako vnímate priebeh dvojdňového kontrolného zrazu reprezentačného výberu U17 SR?
Samuel Olšiak: Tréningový plán bol vyvážený, trénovali sme si zakladania útokov, signály, rôzne herné situácie, ktoré využijeme v nasledujúcich zápasoch.
Erik Čičmanec: Zamerali sme sa na nácvik nových spôsobov hernej činnosti – výjazdov a zdokonaľovanie tých už naučených. Priebeh zrazu vnímam pozitívne, naučili sme sa zas niečo nové a pri tom sme boli spoločne s tímom, kamarátmi takže kontrolný zraz hodnotím určite len pozitívne.
Michal Varšo: S kontrolným zrazom som spokojný, opäť sme sa stretli super partia. Intenzita tréningov bola primeraná a bolo o nás aj dobre postarané. V tréningových jednotkách sme skúšali herné situácie a systémy, ktoré nás budú čakať aj v zápasoch.
Marián Novenko: Zameriavali sme sa najmä na herné situácie, ktoré sme následne aplikovali v malých hrách. Konkrétne to bol systém 4.0 a strom, s ktorými som sa už stretol, ale teraz sme to trénovali intenzívnejšie. Mal som z toho veľmi dobrý pocit.
Reprezentačná U17-ka futsalistov SR na kontrolnom zraze v Lučenci (zdroj: Róbert Rácz)2. Je pre vás náročné skĺbiť študijné povinnosti s tými športovými? Navyše, okrem klubových povinností (Mimel) si plníte aj povinnosti voči Slovensku v najcennejšom drese...
Samuel Olšiak: Je to dosť náročné, hlavne keď vynecháme pár dní v škole a potom si musíme doberať učivo, ale robíme to dobrovoľne, takže sťažovať sa nemôžeme.
Erik Čičmanec: Určite to nie je ľahké, ale dá sa to postupne zvládať, hlavne keď si zavediete nejaký systém vo veciach.
Michal Varšo: Futsal a škola sa dajú skĺbiť dokopy.... Niekedy je to náročné, no vždy sa snažíme dať to dokopy. Hrať za Slovensko v národnom drese je tá najvyššia pocta, akú môže hráč dosiahnuť. Sme radi, že sa nám to plní...
Marián Novenko: Niekedy to môže byt náročné, študovať a športovať, ale väčšinou mi to veľký problém nerobí.
3. Keď už sme pri repre – čo pre vás znamená možnosť obliekať si dres s dvojkrížom na hrudi, resp. ako to vnímate?
Samuel Olšiak: Je to neopísateľný a veľmi vzácny pocit, nosiť na hrudi znak svojej krajiny. Som za to veľmi vďačný.
Erik Čičmanec: Vnímam to ako šancu, o ktorej som sníval už ako malé dieťa, keď som v telke pozeral zápasy slovenských reprezentantov či už vo futbale, v hokeji, vo futsale…
Michal Varšo: Neskutočne si to každý jeden z nás váži, pretože vieme, že takéto šance neprichádzajú každý deň. Nosiť slovenský dres nie je povinnosť, ale pocta.
Marián Novenko: Je to úžasný pocit, obliekať tento najcennejší dres a myslím si, že to ukazuje aj na našu obrovskú kvalitu, aj keď sa ešte máme čo učiť.
4. Máte športové ambície zotrvať pri futsale aj naďalej? Prípadne, chceli by ste to dotiahnuť aj do seniorskej repre?
Samuel Olšiak: Určite mám ambície zotrvať pri futsale a bolo by mi cťou, dotiahnuť to do A-mužstva slovenskej reprezentácie.
Erik Čičmanec: Časom sa uvidí, ako sa mi podarí skĺbiť futbal a futsal, ktorému sa tiež venujem. Samozrejme, že seniorská repre by bol sen, ale je to ešte veľmi v oblakoch...
Michal Varšo: Áno, chcel by som sa čo najskôr dostať do A-tímu Mimelu Lučenec a verím, že v reprezentácii ostanem až do seniorského veku a budem hájiť farby Slovenska čo najdlhšie.
Marián Novenko: Určite áno. Verím tomu, že by som to mohol zvládnuť.
5. A teraz celkovo k vašim ambíciám – prezraďte čitateľom, aké sú vaše športové (futsalové či futbalové) ciele do budúcna?
Samuel Olšiak: Najradšej by som bol, ak by mi futsal otvoril dvere do zahraničia, do nejakého prestížneho klubu.
Erik Čičmanec: Môj cieľ je hrať môj obľúbený šport – futbal či futsal, dokým budem môcť, a časom sa prepracovať vyššie a vyššie. Viem však, že to je dokázateľné len tvrdou prácou.
Michal Varšo: Chcel by som zostať do budúcna iba pri futsale, hrať za Mimel Lučenec a za slovenskú reprezentáciu. Časom sa uvidí, no nebránil by som sa odchodu do Európy, ako napríklad Drahovský, Rick, Kozár alebo iní vynikajúci reprezentanti Slovenska.
Marián Novenko: Moje ciele sú najmä neustále sa zlepšovať a zlepšovať, zo dňa na deň, a zotrvať pri tom, čo ma baví najviac – momentálne je to šport. Verím, že to môžem dotiahnuť ďaleko, možno aj do zahraničia.
