DOLNÝ KUBÍN. Stanislav Bodorík začal pracovať v galérii ako dokumentarista a fotograf v roku 1970.
„Až doteraz zotrvávame aj pri čiernobielej fotografii, ani diapozitívy, ktoré sa robili v 70. a 80. rokoch, ani farebná fotografia nie je tak stála,“ hovorí Bodorík. Vo fotoateliéri, fotokomore a pri kartotékach strávil mnoho hodín.
Okrem toho ako vedúci technicko-prevádzkového oddelenia zabezpečuje prevádzku všetkých budov galérie. „My tu robíme všetci všetko. Či okolo zbierok, výstav, depozitov. Keď treba ísť kosiť, hrabať alebo čistiť Slanický ostrov umenia, ani vtedy nikto nepozerá na svoje zaradenie či profesiu, ani riaditeľka.“
Práve na Oravskej priehrade trávi Stanislav Bodorík ostatné desaťročia vždy štyri letné mesiace v roku. Je kapitánom lode, ktorá premáva k unikátnym expozíciám uprostred Oravskej priehrady.
Slanický ostrov umenia otvorila galéria v roku 1971. Predtým sa už ani o kostol ani o ostrov nikto nestaral. Vtedy z kostola i kaplniek krížovej cesty zlodeji zobrali, čo sa dalo. Keď sa priehrada stala vyhľadávanou lokalitou cestovného ruchu a začali po nej premávať lode a člny, bol tento fliačik na vodnej hladine skôr verejnou toaletou ako pamiatkou na zatopené dediny.
„Rozhodnutie získať ho pre Oravskú galériu bol správny krok,“ hodnotí Stanislav Bodorík. „Toto rozhodnutie pomohlo zachrániť a verejnosti predstaviť tradičné ľudové umenie, ukázalo náhrobné pomníky a prícestné kríže.“ Ostatné roky si ich každé leto pozrie viac ako 35- tisíc návštevníkov.
Všetkých tam dovezie i odvezie na lodi, ktorú vlastní Oravská galéria, kapitán Bodorík.
Oravská galéria si tento mesiac pripomína 50. výročie založenia. Zbierkovým fondom v ôsmich výtvarných disciplínach v počte takmer 8500 výtvarných diel patrí dnes medzi najvýznamnejšie verejné galerijné inštitúcie na Slovensku. Jej stále expozície a krátkodobé výstavy videlo už viac ako 2,7 milióna návštevníkov.
V galérii sa dá snívať, cestovať a ak treba, tak aj stratiť saČítajte
